Ekumenický › Matúš › 25

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Podobenstvo o desiatich pannách1 Vtedy sa nebes­ké kráľov­stvo bude podobať desiatim pan­nám, ktoré si vzali lam­py a vy­šli v ústrety ženíchovi. 2 Päť z nich bolo po­chabých a päť roz­um­ných. 3 Po­chabé si vzali lam­py, ale olej si so sebou ne­vzali. 4 Roz­um­né si však vzali s lampami v nádobkách aj olej. 5 Keď ženích dlho ne­prichádzal, na všet­ky prišli driemoty a za­spali. 6 O polnoci sa rozľahol krik: Hľa, ženích! Vy­j­dite mu v ústrety! 7 Vtedy sa zo­budili všet­ky pan­ny a pri­pravovali si lam­py. 8 Tu po­chabé po­vedali roz­um­ným: Daj­te nám zo svoj­ho oleja, lebo naše lam­py has­nú! 9 No roz­um­né od­povedali: Nie! Aby azda nebolo málo aj nám, aj vám, choďte radšej k predavačom a kúp­te si! 10 No kým išli kupovať olej, prišiel ženích, a tie, čo boli pri­pravené, vošli s ním na svad­bu; a dvere sa za­vreli. 11 Na­pokon prišli aj os­tat­né pan­ny a po­vedali: Pane, pane, ot­vor nám! 12 On im však od­povedal: Amen, hovorím vám, ne­poz­nám vás. 13 Bed­lite teda, lebo ne­viete dňa ani hodiny! Podobenstvo o talentoch14 Bude to tak, ako keď ktosi od­chádzal na ces­tu, za­volal si sluhov a zveril im svoj majetok; 15 jed­nému dal päť talen­tov, druhému dva a ďalšiemu jeden — každému podľa jeho schop­nos­tí — a od­ces­toval. 16 Ten, čo do­stal päť talen­tov, šiel, ob­chodoval s nimi a zís­kal ďalších päť. 17 Podob­ne aj ten s dvoma zís­kal ďalšie dva. 18 Ale ten, čo do­stal jeden, od­išiel, vy­kopal jamu a peniaze svoj­ho pána ukryl. 19 Po dl­hom čase sa pán tých­to sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. 20 Keď prišiel ten, čo do­stal päť talen­tov, priniesol ďalších päť a po­vedal: Pane, zveril si mi päť talen­tov a hľa, zís­kal som ďalších päť. 21 Pán mu po­vedal: Správ­ne, dob­rý a ver­ný sluha! Bol si ver­ný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Voj­di do rados­ti svoj­ho pána! 22 Prišiel aj ten, čo do­stal dva talen­ty a po­vedal: Pane, zveril si mi dva talen­ty a hľa, zís­kal som ďalšie dva. 23 Pán mu po­vedal: Správ­ne, dob­rý a ver­ný sluha! Bol si ver­ný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Voj­di do rados­ti svoj­ho pána! 24 Pred­stúpil aj ten, čo do­stal jeden talent a po­vedal: Pane, vedel som, že si tvr­dý človek. Žneš, kde si ne­sial, a zbieraš, kde si neroz­sýpal. 25 Pre­to som zo strachu od­išiel a tvoj talent som skryl v zemi. Po­zri, tu máš, čo je tvoje! 26 Pán mu od­povedal: Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som ne­sial, a zbieram, kde som neroz­sýpal. 27 Mal si teda dať moje peniaze peňažníkom a ja by som si bol po ná­vrate vzal svoj majetok aj s úrokom. 28 Vez­mite mu teda talent a daj­te tomu, čo má desať talen­tov. 29 Lebo každému, kto má, sa pri­dá a bude mať hoj­nosť. Ale kto ne­má, tomu sa odo­berie aj to, čo má. 30 A toho ne­užitočného sluhu vy­hoďte von do tmy. Tam bude plač a šk­rípanie zubami. O poslednom súde31 Keď príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všet­ci an­jeli, za­sad­ne na trón svojej slávy. 32 Vtedy sa pred ním zhromaždia všet­ky národy. On od­delí jed­ných od druhých, ako pas­tier od­deľuje ovce od capov. 33 Ovce si po­staví na­pravo a capov naľavo. 34 Po­tom kráľ po­vie tým po pravici: Poďte, požeh­naní môj­ho Ot­ca, zauj­mite kráľov­stvo, ktoré je vám pri­pravené od založenia sveta. 35 Lebo som bol hlad­ný a dali ste mi jesť, bol som smäd­ný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a pri­chýlili ste ma, 36 bol som na­hý a pri­odeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou. 37 Vtedy mu po­vedia spravod­liví: Pane, kedy sme ťa videli hlad­ného a na­kŕmili sme ťa, alebo smäd­ného a dali sme ti piť? 38 Kedy sme ťa videli ako cudzin­ca a pri­chýlili sme ťa, alebo na­hého a pri­odeli sme ťa? 39 Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme za tebou? 40 Kráľ im od­povie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jed­nému z týchto mojich naj­menších bratov, mne ste urobili. 41 Po­tom po­vie aj tým po ľavici: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pri­pravený diab­lovi a jeho an­jelom. 42 Lebo som bol hlad­ný a nedali ste mi jesť, bol som smäd­ný a nedali ste mi piť, 43 prišiel som ako cudzinec a ne­prichýlili ste ma, bol som na­hý a ne­pri­odeli ste ma, bol som chorý a vo väzení a nenavštívili ste ma. 44 Vtedy mu aj oni od­povedia: Pane, kedy sme ťa videli hlad­ného alebo smäd­ného, alebo ako cudzin­ca, alebo na­hého, alebo chorého, alebo vo väzení a ne­pos­lúžili sme ti? 45 Tu im on od­povie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste ne­urobili jed­nému z týchto naj­menších, ani mne ste ne­urobili. 46 A títo pôj­du do večného trápenia, ale spravod­liví do večného života.