Ekumenický › Matúš › 22

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Podobenstvo o svadbe kráľovho syna1 Ježiš im zase hovoril v podobenstvách: 2 Nebes­ké kráľov­stvo sa podobá kráľovi, ktorý vy­strojil svad­bu svoj­mu synovi. 3 Po­slal sluhov, aby za­volali po­zvaných na svad­bu. Tí však nech­celi prísť. 4 Opäť po­slal iných sluhov so slovami: Po­vedz­te po­zvaným: Hos­tinu som už pri­chys­tal, voly a kŕm­ny dobytok som po­zabíjal a všet­ko je hotové. Poďte na svad­bu! 5 Po­zvaní však na to ned­bali a od­išli, jeden na svoje pole, druhý za svojím ob­chodom. 6 Os­tat­ní po­chytali jeho sluhov, zhanobili ich a za­bili. 7 Tu sa kráľ roz­hneval, po­slal svoje voj­ská, zničil vrahov a ich mes­to vy­pálil. 8 Po­tom po­vedal svojim sluhom: Svad­ba je pri­pravená, ale po­zvaní jej neboli hod­ní. 9 Choďte teda na ráz­ces­tia a koho náj­dete, po­zvite ho na svad­bu. 10 Sluhovia vy­šli na ces­ty a zhromaždili všet­kých, ktorých našli, zlých aj dob­rých, a svadob­ná sieň sa na­pl­nila hodov­ník­mi. 11 Keď kráľ vošiel po­zrieť na hodov­níkov, videl tam človeka, ktorý nebol ob­lečený do svadob­ného rúcha. 12 Po­vedal mu: Priateľ môj, ako si sem vošiel, veď ne­máš svadob­né rúcho? On onemel. 13 Vtedy kráľ po­vedal sluhom: Zviažte mu nohy a ruky a vy­hoďte ho von do tmy. Tam bude plač a šk­rípanie zubami. 14 Lebo je veľa po­volaných, ale málo vy­volených. Spor o dani15 Vtedy farizeji od­išli a do­hod­li sa, ako ho pod­chytia v reči. 16 Po­slali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: Učiteľ, vieme, že hovoríš prav­du a prav­divo učíš Božie ces­ty. Neberieš ohľad na ni­koho, lebo sa ne­pozeráš na osobu človeka. 17 Po­vedz nám teda, čo si mys­líš: Je do­volené platiť daň cisárovi, alebo nie? 18 Ježiš spoz­nal ich zlomyseľnosť a po­vedal: Čo ma po­kúšate, po­kryt­ci? 19 Ukážte mi peniaz, ktorým sa platí daň! — A tak mu prinies­li denár. 20 Opýtal sa ich: Čí je ten­to ob­raz a nápis? 21 Cisárov, od­povedali mu. Nato im po­vedal: Odo­vzdávaj­te teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie! 22 Keď to počuli, začudovali sa, nechali ho a od­išli. Spor o zmŕtvychvstaní23 V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvr­dia, že niet zmŕt­vychvs­tania, a opýtali sa ho: 24 Učiteľ, Mojžiš po­vedal: Ak nie­kto zo­mrie bez detí, jeho brat si ako najb­ližší príbuz­ný vez­me jeho ženu a splodí svoj­mu bratovi po­tom­ka. 25 Bolo u nás sedem bratov. Pr­vý sa oženil a umrel, a pre­tože ne­mal po­tom­ka, zanechal ženu svoj­mu bratovi. 26 Podob­ne aj druhý a tretí, až po sied­meho. 27 Na­pokon po všet­kých zo­mrela aj žena. 28 Nuž ktorého ženou z tých sied­mich bude pri zmŕt­vychvs­taní? Veď ju mali všet­ci! 29 Ježiš im však od­povedal: Blúdite, lebo ne­poz­náte Pís­ma ani Božiu moc. 30 Veď pri zmŕt­vychvs­taní sa ľudia ani neženia, ani ne­vydávajú, ale sú ako an­jeli v nebi. 31 Či ste nečítali o zmŕtvychvstaní, čo vám po­vedal Boh: 32 Ja som Boh Ab­raháma, Boh Izáka a Boh Jákoba? Veď on nie je Bohom mŕt­vych, ale živých. 33 Keď to počuli zá­stupy, žas­li nad jeho učením. Veľké prikázanie34 Keď farizeji počuli, že umlčal saducejov, zišli sa 35 a jeden z nich, znalec zákona, sa spýtal, aby ho po­kúšal: 36 Učiteľ, ktoré je naj­väčšie pri­kázanie v zákone? 37 A on mu od­povedal: Milovať budeš Pána, svoj­ho Boha, celým svojím srd­com a celou svojou dušou a celou svojou mysľou. 38 To je veľké a pr­vé pri­kázanie. 39 Druhé je mu podob­né: Milovať budeš svoj­ho blížneho ako seba samého. 40 Na tých­to dvoch pri­kázaniach spočíva celý zákon i proroci. Spor o Dávidovom synovi41 Keď sa farizeji zišli, opýtal sa ich Ježiš: 42 Čo si mys­líte o Kristovi? Čí syn je? Dávidov, od­povedali mu. 43 Po­vedal im: Ako ho po­tom Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí: 44 Pán po­vedal môj­mu Pánovi: Sad­ni si po mojej pravici, kým ti ne­položím ne­priateľov pod nohy? 45 Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako to, že je jeho synom? 46 A ni­kto mu ne­vedel od­povedať ani slovo. Od toho dňa sa ho už ni­kto viac ne­od­vážil vy­pytovať.