Ekumenický › Matúš › 21

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Slávnostný vstup do Jeruzalema1 Keď sa pri­blížili k Jeruzalemu a prišli do Bet­fagé k Olivovému vr­chu, vtedy Ježiš po­slal dvoch učeníkov 2 a po­vedal im: Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď náj­dete pri­viazanú os­licu a s ňou os­liat­ko. Od­viažte ich a pri­veďte mi ich! 3 A keby vám nie­kto niečo hovoril, po­vedz­te: Pán ich po­trebuje. A hneď ich pošle. 4 To sa stalo, aby sa spl­nilo, čo bolo po­vedané ús­tami proroka: 5 Po­vedz­te dcére Si­on: Hľa, tvoj kráľ pri­chádza k tebe, tichý, ktorý jaz­dí na os­lici a na os­líkovi, mláďati ťažného zvieraťa. 6 Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš pri­kázal. 7 Pri­vied­li os­licu aj os­líka, po­klád­li na ne svoje plášte a on si na ne sadol. 8 Veľký zá­stup pre­stieral na ces­tu svoje plášte, iní od­sekávali ratoles­ti zo stromov a pre­stierali ich na ces­tu. 9 A zá­stupy, čo šli pred ním i za ním, volali: Hosan­na Synovi Dávidov­mu! Požeh­naný, ktorý pri­chádza v mene Pánovom! Hosan­na na výsos­tiach! 10 Keď Ježiš vošiel do Jeruzalema, v celom mes­te na­stal roz­ruch. Pýtali sa: Kto je to? 11 A zá­stupy im od­povedali: To je prorok Ježiš, ten z galilejského Nazareta. Vyčistenie chrámu12 Ježiš vošiel do chrámu a vy­hnal všet­kých, čo predávali a kupovali v chráme. Peňazomen­com pop­rev­racal stoly, predavačom holubov lavice 13 a po­vedal im: Je na­písané: Môj dom sa bude volať domom mod­lit­by. Ale vy z neho robíte pelech lot­rov. 14 V chráme k nemu prišli slepí a chromí. A on ich uzdravoval. 15 Keď veľkňazi a zákon­níci videli divy, ktoré robil, i deti, ktoré volali v chráme: Hosan­na Synovi Dávidov­mu! , na­hnevali sa 16 a po­vedali mu: Počuješ, čo hovoria? Ježiš im od­povedal: Prav­daže! Ni­kdy ste nečítali: Z úst batoliat a dojčeniec pri­pravil si si chválu? 17 Nato ich opus­til, vy­šiel von z mesta do Betánie a tam prenocoval. Prekliatie figovníka18 Keď sa ráno vracal do mes­ta, pocítil hlad. 19 Pri ces­te uvidel figov­ník, prišiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, iba samé lís­tie. Po­vedal mu: Nech sa na tebe už ni­kdy viac ne­urodí ovocie! A figov­ník hneď vy­schol. 20 Pri po­hľade na to sa učeníci čudovali: Ako to, že figov­ník tak zrazu vy­schol?! 21 Ježiš im od­povedal: Amen, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete po­chybovať, urobíte nielen to, čo som urobil s figovníkom, ale ak po­viete aj tomuto vr­chu: Zdvih­ni sa a hoď sa do mora! , stane sa to. 22 A do­stanete všet­ko, o čo budete v modlitbe s vierou prosiť. Spor o Ježišovej moci23 Keď prišiel do chrámu a učil, pri­stúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: Akou mocou toto robíš a kto ti dal túto moc? 24 Ježiš im od­povedal: Aj ja sa vás na niečo opýtam. Ak mi na to od­poviete, aj ja vám po­viem, akou mocou to robím. 25 Od­kiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí? Oni medzi sebou uvažovali: Ak po­vieme, že z neba, po­vie nám: Prečo ste mu teda ne­uverili? 26 Ale ak po­vieme, že od ľudí, musíme sa báť zá­stupu, lebo Jána všet­ci po­kladajú za proroka. 27 Od­povedali teda Ježišovi: Ne­vieme. Tu im po­vedal: Ani ja vám ne­poviem, akou mocou toto robím. Podobenstvo o dvoch synoch28 Čo mys­líte? Is­tý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a po­vedal: Syn môj, choď dnes pracovať do vinice. 29 Ale ten mu od­povedal: Nech­ce sa mi. Ne­skôr to však oľutoval a šiel. 30 Prišiel teda k druhému a po­vedal to is­té. Ten síce od­povedal: Idem, pane, ale nešiel. 31 Kto z tých dvoch spl­nil ot­covu vôľu? Po­vedali: Pr­vý. Ježiš im od­povedal: Amen, hovorím vám, že col­níci a ne­vies­t­ky vás pred­chádzajú do Božieho kráľov­stva. 32 Lebo Ján k vám prišiel ces­tou spravod­livos­ti, no ne­uverili ste mu, ale col­níci a ne­vies­t­ky mu uverili. Vy ste to videli, ale ani po­tom ste ne­prejavili ľútosť a ne­uverili ste mu. Podobenstvo o zlých vinohradníkoch33 Počuj­te iné podoben­stvo! Is­tý hos­podár vy­sadil vinicu, ohradil ju plotom, vy­kopal v nej lis a po­stavil vežu. Po­tom ju prenajal vinoh­rad­níkom a od­ces­toval. 34 Keď sa pri­blížil čas oberačky, po­slal k vinohradníkom svojich sluhov, aby pre­vzali úrodu. 35 Vinoh­rad­níci však po­chytali jeho sluhov, jed­ného zbili, druhého za­bili a ďalšieho ukameňovali. 36 Hos­podár po­slal opäť iných sluhov, viac ako pred­tým, ale urobili im to is­té. 37 Na­pokon k nim po­slal svoj­ho syna, pre­tože si mys­lel: Iste budú mať k môjmu synovi úc­tu. 38 Pri po­hľade na syna si však vinoh­rad­níci po­vedali: Toto je dedič! Poďte, za­bime ho a jeho dedičs­tvo bude naše. 39 Chytili ho, vy­hodili von z vinice a za­bili ho. 40 Keď po­tom príde majiteľ vinice, čo urobí tým vinoh­rad­níkom? 41 Po­vedali mu: Zlých bez milos­ti za­hubí a vinicu prenaj­me iným vinoh­rad­níkom, ktorí mu budú načas odo­vzdávať úrodu. 42 Ježiš im po­vedal: Ni­kdy ste nečítali v Písmach: Kameň, ktorý stavitelia za­vr­h­li, stal sa uhol­ným kameňom. Pán to urobil, je to ob­divuhod­né v našich očiach? 43 Pre­to vám hovorím, že vám bude odňaté Božie kráľov­stvo a bude dané národu, ktorý bude prinášať úrodu. 44 Kto pad­ne na ten kameň, doláme sa, a na koho pad­ne on, toho rozm­liaždi. 45 Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podoben­stvá, po­chopili, že hovorí o nich. 46 Chceli ho chytiť, len sa báli zá­stupov, lebo ho po­kladali za proroka.