Ekumenický › Matúš › 18

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Najväčší v Božom kráľovstve1 V tú hodinu prišli učeníci k Ježišovi s otázkou: Kto je naj­väčší v nebeskom kráľov­stve? 2 On si za­volal dieťa, po­stavil ho do stredu medzi nich 3 a po­vedal: Amen, hovorím vám, že ak sa ne­ob­rátite a nebudete ako deti, ni­kdy ne­voj­dete do nebes­kého kráľov­stva. 4 Kto sa teda po­korí ako toto dieťa, ten je naj­väčší v nebeskom kráľov­stve. 5 A kto by prijal jed­no takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. O zvádzaní na hriech6 Pre toho, kto by zviedol na hriech jed­ného z týchto malých, čo veria vo mňa, by bolo lepšie, keby mu za­vesili na krk mlyn­ský kameň a po­topili ho do mor­ských hl­bín. 7 Beda svetu pre po­horšenie. Po­horšenia síce musia prísť, ale beda človeku, skr­ze ktorého po­horšenie pri­chádza. 8 Ak ťa zvádza tvoja ruka alebo noha, od­tni ju a od­hoď od seba. Lepšie ti bude, ak voj­deš do života okyp­tený alebo chromý, než aby si mal obi­dve ruky alebo obi­dve nohy, a hodili by ťa do večného ohňa. 9 A ak ťa zvádza tvoje oko, vy­lúp ho a od­hoď od seba. Lepšie ti bude, keď voj­deš do života s jedným okom ako s dvoma očami, a hodili by ťa do oh­nivého pek­la. 10 Varuj­te sa, aby ste ne­pohŕdali ani jed­ným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich an­jeli v nebesiach stále hľadia na tvár môj­ho Otca v nebesiach. 11 Čo si mys­líte: Keby mal nie­kto sto oviec a jed­na z nich by za­blúdila, či nenechá tých deväťdesiat­deväť na vr­choch a ne­pôj­de hľadať tú, ktorá za­blúdila? O stratenej ovci12 A ak sa mu ju podarí náj­sť, amen, hovorím vám, že sa bude z nej viac radovať ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezab­lúdili! 13 Takis­to nie je vôľa vášho Otca v nebesiach, aby za­hynul čo len jeden z týchto maličkých. 14 Keby sa pre­hrešil tvoj brat, choď za ním a na­pomeň ho medzi štyr­mi očami. Ak ťa po­slúch­ne, zís­kal si svoj­ho brata. Správanie v cirkvi15 Ak ťa ne­pos­lúch­ne, vez­mi so sebou ešte jed­ného alebo dvoch, aby každá výpoveď bola založená na svedec­tve dvoch alebo troch sved­kov. 16 Ak by ani ich ne­pos­lúchol, po­vedz to cir­kvi. Ak by ne­pos­lúchol ani cir­kev, nech ti je ako po­han alebo mýt­nik. 17 Amen, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek roz­viažete na zemi, bude roz­viazané v nebi. 18 Amen, opäť vám hovorím: Ak dvaja z vás budú na zemi jed­nomyseľne prosiť o čokoľvek, do­stanú to od môj­ho Ot­ca, ktorý je v nebesiach. 19 Lebo kde sú zhromaždení dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi. 20 Vtedy pri­stúpil k nemu Peter a po­vedal: Pane, keď sa brat pre­hreší proti mne, koľkok­rát mu mám od­pus­tiť? Či až sedem ráz? Podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi21 Ježiš mu od­povedal: Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedem­desiatk­rát sedem. 22 Pre­to sa nebes­ké kráľov­stvo podobá kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. 23 Keď začal účtovať, pri­vied­li mu jed­ného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talen­tov. 24 Pre­tože mu ich ne­mohol vrátiť, pán roz­kázal predať jeho, jeho ženu, deti i všet­ko čo mal, a dlh splatiť. 25 Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: Po­zhovej mi a všet­ko ti vrátim. 26 Pán sa nad sluhom zľutoval, pre­pus­til ho a dlh mu od­pus­til. 27 Len čo ten sluha od­išiel, stretol jed­ného zo svojich spolu­sluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho, š­kr­til a volal: Vráť, čo si dlžen! 28 Spolu­sluha mu padol k nohám a prosil ho: Po­zhovej mi a vrátim ti. 29 Ten však nebol ochot­ný, ale od­išiel a dal ho do väzenia, kým mu ne­s­platí dlžobu. 30 Keď jeho spolu­sluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa za­rmútili. Išli a oznámili svoj­mu pánovi všet­ko, čo sa stalo. 31 Tu si ho pán za­volal a po­vedal mu: Ty zlý sluha, od­pus­til som ti celý dlh, pre­tože si ma prosil. 32 Ne­mal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolu­sluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou? 33 Jeho pán sa roz­hneval a odo­vzdal ho mučiteľom, do­kiaľ ne­s­platí celú dlžobu. 34 Tak aj môj nebes­ký Otec urobí vám, ak ne­od­pus­títe každý zo srd­ca svoj­mu bratovi.