Ekumenický › Marek › 9

Marek

Evanjelium podľa Mareka

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

1 A do­dal: Amen, hovorím vám: Nie­ktorí z tých, čo tu stoja, určite ne­okúsia sm­rť, kým ne­uvidia pri­chádzať Božie kráľov­stvo s mocou. Ježišovo premenenie2 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Pet­ra, Jakuba a Jána a vy­viedol ich do ú­strania na vy­soký vrch. Tam sa pred nimi pre­menil. 3 Rúcho mu tak zbelelo, že by ho nijaký bielič na svete ne­vedel tak vy­bieliť. 4 A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozp­rávali sa s Ježišom. 5 Vtedy Peter po­vedal Ježišovi: Učiteľ, dob­re je nám tu! Po­stav­me tri stany — jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi. 6 Ani ne­vedel, čo po­vedať, lebo sa preľak­li. 7 Tu sa utvoril ob­lak, za­tienil ich a z oblaku za­znel hlas: Toto je môj milovaný Syn! Jeho počúvaj­te! 8 Keď sa spamätali a roz­hliad­li okolo seba, ne­videli už ni­koho, len Ježiša. 9 Keď zo­stupovali z vrchu, pri­kázal im, aby ni­komu nerozp­rávali, čo videli, kým Syn človeka ne­vs­tane z mŕtvych. 10 Oni za­chovali ten­to príkaz, len sa jeden druhého pýtali, čo to znamená vstať z mŕtvych. 11 Jeho sa pýtali: Prečo zákon­níci tvr­dia, že najprv musí prísť Eliáš? 12 Opovedal im: Najprv príde Eliáš a všet­ko ob­noví. Ale prečo je po­tom o Synovi človeka na­písané, že bude veľa tr­pieť a budú ním opo­vr­hovať? 13 Vám však hovorím: Eliáš už prišiel, no urobili s ním to, čo sa im za­chcelo — ako je o ňom na­písané. Uzdravenie posadnutého chlapca14 Keď sa vrátili k ostatným učeníkom, videli, že sa okolo nich zhŕkol veľký zá­stup a že zákon­níci sa s nimi hádajú. 15 Len čo ho videli, všet­ci ľudia užas­li. Bežali mu na­proti, aby ho po­zdravili. 16 Ježiš sa ich pýtal: Prečo sa s nimi hádate? 17 Jeden zo zá­stupu mu od­povedal: Učiteľ, pri­viedol som ti svoj­ho syna, po­sad­nutého duchom ne­moty. 18 Keď ho to po­chytí, ús­ta sa mu spenia, šk­rípe zubami a chrad­ne. Už som požiadal tvojich učeníkov, aby z neho vy­hnali zlého ducha, ale ne­vládali. 19 Ježiš im od­povedal: Ne­veriace po­kolenie! Ako dlho ešte budem s vami? Do­kedy vás budem znášať? ! Pri­veďte chlap­ca ku mne! 20 Pri­vied­li ho teda k nemu. Keď duch uvidel Ježiša, hneď chlap­com zalom­coval. Chlapec sa zrútil na zem, zvíjal sa a z úst sa mu valila pena. 21 Ježiš sa pýtal jeho ot­ca: Od­kedy sa mu to stáva? On od­povedal: Od det­stva. 22 A veľa ráz hodil chlap­ca do ohňa i do vody, aby ho zmár­nil. Ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a po­môž nám! 23 Ježiš mu od­povedal: Ak môžeš? ! Pre toho, kto verí, je všet­ko možné. 24 Chlap­cov otec hneď zvolal: Verím, po­môž mojej ne­viere! 25 Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ľudia. Po­hrozil nečis­tému duchu slovami: Duch ne­moty a hluchoty, pri­kazujem ti: Vy­j­di z neho a ni­kdy viac sa doňho ne­vracaj! 26 Duch vy­kríkol, sil­ne chlap­com zalom­coval a vy­šiel. Chlapec vy­zeral ako mŕt­vy, takže si mnohí mys­leli, že zo­mrel. 27 Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a chlapec vstal. 28 Keď Ježiš vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho pýtali: Prečo sme ho ne­moh­li vy­hnať my? 29 Po­vedal im: Ten­to druh ne­možno vy­hnať ničím, iba mod­lit­bou. Druhá Ježišova predpoveď30 Od­išli od­tiaľ a pre­chádzali Galile­ou. Nech­cel však, aby o tom nie­kto vedel. 31 Učil totiž svojich učeníkov a hovoril im: Syn človeka je vy­daný do rúk ľudí, za­bijú ho, a keď ho za­bijú, po troch dňoch vstane z mŕtvych. 32 Oni tie slová nechápali a spýtať sa ho báli. Spor učeníkov o prvenstvo33 Tak prišli do Kafar­nau­ma. Keď už bol v dome, pýtal sa ich: O čom ste sa ces­tou zhovárali? 34 Oni však mlčali. Ces­tou sa totiž do­hadovali, kto z nich je väčší. 35 Ježiš si sadol, za­volal si Dvanás­tich a po­vedal im: Kto chce byť pr­vý, nech je po­sled­ný zo všet­kých a nech slúži všet­kým! 36 Po­tom vzal dieťa, po­stavil ho do pros­tried­ku, zo­bral ho na ruky a po­vedal: 37 Kto prijíma jed­no takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, ne­prijíma mňa, ale toho, ktorý ma po­slal. Skutky v Kristovom mene38 Ján mu po­vedal: Učiteľ, videli sme nie­koho, kto v tvojom mene vy­háňal zlých duchov. Bránili sme mu, pre­tože nechodil s nami. 39 Ježiš však po­vedal: Neb­ráňte mu! Ak nie­kto bude konať moc­ný čin v mojom mene, ne­môže mi hneď nato zlorečiť. 40 Veď kto nie je proti nám, je s nami! 41 Ktokoľvek vám podá po­hár vody, pre­tože pat­ríte Kris­tovi, amen, hovorím vám, ne­príde o svoju od­menu. Varovanie pred zvádzaním42 Kto by navádzal na hriech jed­ného z takýchto malých, čo veria vo mňa, pre toho by bolo lepšie, keby mu na krk za­vesili mlyn­ský kameň a hodili ho do mora. 43 Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka, od­tni ju! Lepšie je pre teba, ak voj­deš do života zmr­začený, ako keby si prišiel s oboma rukami do pek­la, do ne­uhasiteľného ohňa. 44 Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, od­tni ju. Pre teba je lepšie, ak voj­deš do života chromý, ako by si mal byť s oboma nohami vr­hnutý do pek­la. 45 Ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vy­lúp si ho; lepšie ti bude, ak voj­deš do Božieho kráľov­stva jed­no­oký, než ako by ťa mali s oboma očami vrh­núť do pek­la, 46 kde ich červ ne­umiera a oheň ne­vyhasína. 47 Každý bude solený ohňom. 48 Soľ je dob­rá; ak však soľ stratí svoju slanosť, čím ju osolíte? Maj­te v sebe soľ a žite spolu v pokoji!