Ekumenický › Marek › 5

Marek

Evanjelium podľa Mareka

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Posadnutý v gerazskom kraji1 Prišli na druhý breh mora do geraz­ského kraja. 2 Sot­va vy­stúpil z lode, hneď mu vy­šiel oproti z hrobov akýsi človek s nečistým duchom. 3 Býval v hroboch a nik ho už ne­vládal sput­nať ani reťazami. 4 Čas­to ho síce ľudia sput­nali putami a reťazami, no on si reťaze po­stŕhal a putá roz­lámal. Nik ne­mal silu skrotiť ho. 5 Stále, v noci i vo dne zúrivo kričal medzi hrob­mi a na horách a tĺkol sa kameňmi. 6 Keď z diaľky zbadal Ježiša, pri­behol a padol pred ním na zem. 7 Po­tom sil­ným hlasom vy­kríkol: Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn Boha, Naj­vyššieho? Za­prisahám ťa na Boha, ne­tráp ma! 8 Ježiš mu totiž pri­kazoval: Nečis­tý duch, vy­j­di z tohto človeka! 9 A spýtal sa ho: Ako sa voláš? On po­vedal: Volám sa Légia, lebo je nás mnoho. 10 A úpen­livo ho prosil, aby ich z toho kraja ne­posielal preč. 11 Na úpätí hory sa pás­la veľká črieda svíň. 12 Zlí duchovia ho prosili: Pošli nás do svíň, nech voj­deme do nich! 13 A do­volil im to. Nečis­tí duchovia vy­šli a vošli do svíň. Črieda — asi dvetisíc kusov — sa rútila úbočím do mora a utopila sa v mori. 14 Pas­tieri sa roz­utekali a prinies­li o tom správu do mes­ta a do osád. Ľudia sa zbeh­li po­zrieť, čo sa stalo. 15 Keď prišli k Ježišovi a zbadali, že muž, ktorý bol po­sad­nutý zlým duchom Légia, sedí ob­lečený a je pri roz­ume, preľak­li sa. 16 Očití sved­kovia im rozp­rávali, čo sa stalo s posadnutým i so sviňami. 17 A začali Ježiša prosiť, aby od­išiel z ich kraja. 18 Keď na­stupoval na loď, prosil ho človek, čo bol pred­tým po­sad­nutý zlým duchom, aby mohol ísť s ním. 19 Ježiš mu to však nedovolil, ale mu po­vedal: Choď domov k svojim a poroz­právaj im, čo všet­ko ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval. 20 Nato od­išiel a začal v Desaťmestí roz­hlasovať, aké veľké veci mu vy­konal Ježiš. A všet­ci sa čudovali. Jairova dcéra a trpiaca žena21 Keď sa Ježiš opäť pre­plavil loďou na druhý breh, zhromaždil sa okolo neho pri mori veľký zá­stup. 22 Tu prišiel k nemu jeden z predstavených synagógy menom Jai­ros. Len čo uzrel Ježiša, padol mu k nohám 23 a úpen­livo ho prosil: Dcér­ka mi skonáva. Poď, polož na ňu ruky, aby vy­zdravela a žila! 24 Ježiš s ním od­išiel. 25 Bola tam is­tá žena, ktorá dvanásť rokov tr­pela na kr­votok. 26 Veľa vy­tr­pela od mnohých lekárov, minula na to celý svoj majetok, ale nič jej to ne­osožilo, ba stav sa jej ne­us­tále zhoršoval. 27 Keď sa do­počula o Ježišovi, pre­tis­la sa zá­stupom a od­zadu sa dot­kla jeho odevu, 28 lebo si po­vedala: Ak sa dot­knem čo len jeho rúcha, budem uzdravená! 29 Kr­vácanie sa hneď za­stavilo, takže na tele pocítila, že z neduhu je vy­liečená. 30 Ježiš hneď po­znal, že vy­šla z neho sila. Ob­rátil sa k zástupu a opýtal sa: Kto sa dot­kol môj­ho rúcha? 31 Jeho učeníci mu po­vedali: Vidíš, že sa ľudia na teba tlačia, a ty sa ešte pýtaš: Kto sa ma dot­kol? 32 Ale on sa po­ob­zeral do­okola, aby videl tú, ktorá to urobila. 33 Žena vedela, čo sa s ňou stalo; ustrašená a rozo­chvená prišla bližšie, hodila sa pred ním na kolená a roz­povedala celú prav­du. 34 On ju oslovil: Dcéra, tvoja viera ťa za­chránila. Choď v pokoji, buď zbavená svoj­ho trápenia. 35 Kým ešte hovoril, prišli ľudia z domu pred­staveného synagógy so správou: Tvoja dcéra zo­mrela, načo ešte obťažuješ učiteľa? 36 Keď Ježiš začul tieto slová, po­vedal pred­stavenému synagógy: Neboj sa, len ver! 37 Ni­komu inému nedovolil, aby ho sprevádzal, len Pet­rovi, Jakubovi a Jakubov­mu bratovi Jánovi. 38 Keď prišli do domu pred­staveného synagógy, videl veľký roz­ruch, plačúcich a nariekajúcich. 39 Vošiel dnu a po­vedal im: Prečo robíte taký roz­ruch a plačete? Dieťa nezom­relo, ale spí. 40 A vy­smiali ho. No Ježiš všet­kých vy­hnal, vzal so sebou otca a mat­ku dieťaťa aj tých, čo boli s ním, a vošiel do iz­by, kde ležalo dieťa. 41 Chytil dieťa za ruku a po­vedal mu: Talit­ha kum! Čo v preklade znamená: Dievča, hovorím ti, vstaň! 42 Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Malo totiž dvanásť rokov. Vtedy sa všet­kých zmoc­nil ohrom­ný úžas. 43 Ježiš im dôraz­ne kládol na srd­ce, že sa to ni­kto ne­smie do­zvedieť a po­vedal im, aby dali dievčaťu jesť.