Ekumenický › Marek › 2

Marek

Evanjelium podľa Mareka

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Uzdravenie ochrnutého1 Po nie­koľkých dňoch sa znovu vrátil do Kafar­nau­ma. Roz­nies­lo sa, že je v dome. 2 Na­hr­nulo sa ta veľa ľudí, takže už ne­mali mies­ta ani predo dver­mi. A Ježiš im hlásal slovo. 3 Vtedy k nemu prišli štyria, ktorí prinies­li ochr­nutého človeka. 4 Pre­tože sa k nemu pre množs­tvo ľudí ne­moh­li do­stať, ot­vorili strechu tam, kde bol Ježiš, a ot­vorom spus­tili lôžko, na ktorom ležal ochr­nutý. 5 Keď Ježiš videl ich vieru, po­vedal ochr­nutému: Syn môj, od­púšťajú sa ti hriechy! 6 Sedeli tam aj nie­ktorí zákon­níci a vo svojom vnút­ri uvažovali: 7 Čo to ten­to človek hovorí? Rúha sa! Od­púšťať hriechy môže jedine Boh. 8 Ježiš hneď svojím duchom spoz­nal, že tak­to uvažujú a spýtal sa: Prečo tak­to uvažujete vo svojom vnút­ri? 9 Čo je ľahšie? Po­vedať ochr­nutému: Od­púšťajú sa ti hriechy — alebo po­vedať: Vstaň, vez­mi si lôžko a choď! 10 Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc od­púšťať hriechy na zemi, po­vedal ochr­nutému: 11 Hovorím ti, vstaň, vez­mi si lôžko a choď domov! 12 On vstal, vzal si lôžko a pred očami všet­kých od­išiel. Všet­ci žas­li, velebili Boha a hovorili: Čosi také sme ešte ni­kdy ne­videli. Povolanie Léviho13 Opäť vy­šiel k moru. Pri­chádzali k nemu celé zá­stupy a on ich učil. 14 Ces­tou zbadal Al­fejov­ho syna Léviho, ktorý pracoval na mýt­nici. Po­vedal mu: Na­sleduj ma! On vstal a na­sledoval ho. 15 Keď bol po­tom Ježiš na hos­tine v jeho dome, stolovali s ním a jeho učeník­mi mnohí mýt­nici a hriešnici, lebo bolo mnoho tých, čo ho na­sledovali. 16 Keď zákon­níci zo skupiny farizejov videli, že jedáva s hriešnikmi a mýt­nik­mi, vy­čítali jeho učeníkom: Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnik­mi? 17 Keď to Ježiš začul, po­vedal im: Lekára ne­pot­rebujú zdraví, ale chorí. Ne­prišiel som volať spravod­livých, ale hriešnikov. Spor o pôst18 Jánovi učeníci a farizeji sa pos­tili. Nie­ktorí pri­chádzali za ním s otázkou: Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov pos­tia, a tvoji učeníci sa ne­pos­tia? 19 Ježiš im po­vedal: Môžu sa azda svadob­ní hos­tia na svad­be pos­tiť v prítomnosti ženícha? Kým je ženích s nimi, ne­môžu sa pos­tiť. 20 Príde však čas, keď im vez­mú ženícha a vtedy, v ten deň, sa budú pos­tiť. 21 Ni­kto pred­sa ne­prišíva zá­platu z ešte ne­pratej lát­ky na staré šaty, lebo nový prišitý kus sa od starého od­trh­ne a diera sa zväčší. 22 Nik nenalieva nové víno do starých mechov, lebo mladé víno mechy roz­trh­ne a vy­j­de naz­mar aj víno, aj mechy, ale nové víno pat­rí do nových mechov. Trhanie klasov v sobotu23 Raz v sobotu Ježiš pre­chádzal cez obil­né pole. Ces­tou jeho učeníci začali tr­hať klasy. 24 Farizeji mu hovorili: Po­zri, robia v sobotu, čo ne­slobod­no. 25 On im po­vedal: Ni­kdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hlad­ný a ne­mal čo jesť on i tí, čo boli s ním? 26 Ako za veľkňaza Abiatára vstúpil do Božieho domu, jedol po­svät­né chleby a dal i tým, čo boli s ním, hoci to bolo do­volené jesť len kňazom? 27 I po­vedal im: Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu! 28 Pre­to Syn človeka je pánom aj nad sobotou.