Ekumenický › Marek › 14

Marek

Evanjelium podľa Mareka

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Úklady proti Ježišovi1 Boli dva dni pred Veľkou nocou a sviat­kom nek­vasených chlebov. Veľkňazi a zákon­níci hľadali spôsob, ako by sa ú­skokom zmoc­nili Ježiša a za­bili ho. 2 Hovorili totiž: Len nie vo sviatok, aby ne­vznik­la medzi ľudom vzbura. Pomazanie v Betánii3 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomoc­ného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou vzác­neho voňavého oleja z pravého nar­du. Roz­bila alabas­ter a olej mu vy­liala na hlavu. 4 Nie­ktorí na­mr­zene šom­rali: Načo také plyt­vanie olejom? 5 Veď ten­to voňavý olej sa mohol predať za viac ako tri­sto denárov a peniaze sa moh­li dať chudob­ným. A osopovali sa na ňu. 6 Ale Ježiš po­vedal: Daj­te jej po­koj! Prečo ju trápite? Veď mi pre­ukázala dob­rý skutok. 7 Chudob­ných pred­sa máte vždy medzi sebou. Keď im chcete po­môcť, môžete to vždy urobiť. Ale mňa ne­máte vždy. 8 Urobila, čo moh­la. Už vo­pred po­mazala moje telo na poh­reb. 9 Amen, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evan­jelium, bude sa na jej pamiat­ku hovoriť aj o tom, čo vy­konala. Dohoda o zrade10 Nato Judáš Iškari­ot­ský, jeden z Dvanástich, od­išiel k veľkňazom s úmyslom Ježiša zradiť. 11 Po­tešili sa, keď to počuli, a sľúbili mu peniaze. Judáš hľadal vhod­nú príležitosť, ako ho zradiť. Príprava Poslednej večere12 Pr­vý deň sviat­ku nek­vasených chlebov, keď sa za­bíjal veľkonočný baránok, hovorili učeníci Ježišovi: Kde chceš, aby sme šli pri­praviť veľkonočného barán­ka? Kde ho chceš jesť? 13 Po­slal dvoch svojich učeníkov a po­vedal im: Choďte do mes­ta. Tam vás stret­ne človek, ktorý bude niesť krčah vody. Choďte za ním. 14 A pánovi domu, do ktorého voj­de, po­vedz­te: Učiteľ od­kazuje: Kde je miest­nosť, v ktorej budem s učeníkmi jesť veľkonočného barán­ka? 15 A on vám ukáže za­riadenú a pri­pravenú veľkú hor­nú sieň. Tam nám na­chys­taj­te. 16 Učeníci od­išli. Keď prišli do mes­ta, našli všet­ko tak, ako im po­vedal, a pri­pravili veľkonočného barán­ka. Označenie zradcu17 Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. 18 Po­tom, ako zau­jali mies­to pri stole a jed­li, Ježiš po­vedal: Amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí — ten, čo je so mnou. 19 Zo­smut­neli a začali sa ho jeden po druhom vy­pytovať: Vari ja? 20 On im však po­vedal: Jeden z Dvanástich, ktorý si so mnou na­máča chlieb v tej is­tej mise. 21 Syn človeka síce ide, ako je o ňom na­písané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil. Posledná večera22 Keď jed­li, vzal chlieb a dob­rorečil, lámal ho a dával im so slovami: Vez­mite, toto je moje telo! 23 Po­tom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im a všet­ci z neho pili. 24 A po­vedal im: Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vy­lieva za mnohých. 25 Amen, hovorím vám, že už ni­kdy nebudem piť z plodu viniča, a to až do toho dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľov­stve. Výstraha Petrovi26 Keď za­spievali chválo­spev, vy­šli na Olivový vrch. 27 Vtedy im Ježiš po­vedal: Všet­ci sa po­horšíte, lebo je na­písané: Ud­riem pas­tiera a ovce sa roz­pŕch­nu. 28 Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley. 29 Peter mu po­vedal: Aj keď sa všet­ci po­horšia, ja nie! 30 Ježiš mu po­vedal: Amen, hovorím ti, že túto noc, skôr ako kohút dvak­rát za­spieva, ma tri razy za­prieš. 31 Peter však po­kračoval: Aj keby som mal s tebou zo­mrieť, nezap­riem ťa. A podob­ne hovorili všet­ci. Modlitba v Getsemani32 Prišli na mies­to zvané Get­semani. A pri­kázal svojim učeníkom: Sad­nite si sem, kým sa po­mod­lím. 33 Nato vzal so sebou Pet­ra, Jakuba a Jána. Doľah­la naňho hrôza a úz­kosť. 34 Po­vedal im: Moja duša je veľmi smut­ná — až na sm­rť. Zo­staňte tu a bed­lite! 35 Trochu od nich po­odišiel, padol na zem a mod­lil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. 36 Hovoril: Ab­ba, Otče, tebe je všet­ko možné! Vez­mi odo mňa ten­to kalich. No nie ako ja chcem, ale ako chceš ty. 37 Prišiel k učeníkom a našiel ich spať. Pet­rovi po­vedal: Šimon, spíš? Ani len jed­nu hodinu si ne­vládal bdieť? 38 Bed­lite a mod­lite sa, aby ste ne­prišli do po­kušenia. Duch je síce ochot­ný, ale telo je slabé. 39 Znova od­išiel a mod­lil sa tými is­tými slovami. 40 Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať; ich oči sa im od únavy za­tvárali. Ne­vedeli, čo mu od­povedať. 41 Prišiel aj tretí raz a po­vedal im: Ešte stále spíte a od­počívate? Už do­sť! Prišla hodina — hľa, Syn človeka je vy­daný do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte, poďme! Hľa, ten, ktorý ma zrádza, je blíz­ko. Zajatie Ježiša43 Ešte ani nedohovoril, už pri­chádzal Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zá­stup od veľkňazov, zákon­níkov a starších, vy­zb­rojený mečmi a kyj­mi. 44 Jeho zrad­ca sa s nimi pred­tým do­hovoril na znamení. Po­vedal im: Ten, ktorého po­boz­kám, to je on. Chyťte ho a obo­zret­ne od­veďte. 45 Keď prišiel, hneď pri­stúpil k nemu a po­vedal: Rab­bi! A po­boz­kal ho. 46 Vtedy na Ježiša položili ruky a zmoc­nili sa ho. 47 Tu jeden z okolostojacich vy­tasil meč, ud­rel veľkňazov­ho sluhu a odťal mu ucho. 48 Ježiš im po­vedal: Vy­šli ste na mňa ako na lot­ra s mečmi a kyj­mi, aby ste ma zajali? 49 Den­ne som učil u vás v chráme a nezajali ste ma. Ale musí sa spl­niť Pís­mo. 50 Vtedy ho všet­ci opus­tili a roz­utekali sa. 51 Šiel za ním akýsi mladík s plachtou, pre­hodenou na holom tele. Chytili ho, 52 on však plach­tu pus­til a utiekol na­hý. Ježiš pred veľradou53 Po­tom od­vied­li Ježiša k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všet­ci veľkňazi, starší a zákon­níci. 54 Peter ho z diaľky na­sledoval až po ná­dvorie veľkňaza. Tam si sadol medzi stráž a zo­hrieval sa pri oh­ni. 55 Veľkňaz i celá veľrada hľadali proti Ježišovi svedec­tvo, aby ho moh­li usmr­tiť, ale nenachádzali. 56 Mnohí síce proti nemu falošne svedčili, ale ich výpovede sa nez­hodovali. 57 Nie­ktorí vy­stúpili a falošne proti nemu svedčili: 58 Počuli sme, ako hovorí: Ja zbúram ten­to chrám po­stavený rukami a za tri dni vy­budujem nový, nie rukami po­stavený. 59 Ale ani tieto svedec­tvá neboli rov­naké. 60 Vtedy vstal veľkňaz, po­stavil sa upro­stred nich a spýtal sa Ježiša: Nič ne­od­povedáš na to, čo títo svedčia proti tebe? 61 On však mlčal a nič ne­od­povedal. Veľkňaz sa ho znova spýtal: Si ty Mesiáš, syn Požeh­naného? 62 Nato Ježiš od­povedal: Ja som. Uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a pri­chádzať s nebeskými ob­lak­mi. 63 Vtom si veľkňaz roz­tr­hol rúcho a po­vedal: Načo ešte po­trebujeme sved­kov? 64 Počuli ste rúhanie. Čo na to po­viete? Nato všet­ci roz­hod­li, že si za­sluhuje sm­rť. 65 Nie­ktorí naňho začali pľuť, za­krývali mu tvár, bili ho po hlave a kričali naňho: Prorokuj! A aj sluhovia ho začali udierať po tvári. Peter zapiera Ježiša66 Keď bol Peter dolu na ná­dvorí, prišla jed­na zo slúžok veľkňaza. 67 Len čo zbadala Pet­ra, ako sa zo­hrieva, po­zrela naňho a po­vedala mu: Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom. 68 On to však za­prel a po­vedal: Nič o tom ne­viem, ba vôbec nechápem, čo hovoríš. A vy­šiel von pred ná­dvorie. Vtom za­spieval kohút. 69 Keď ho slúžka za­zrela, začala znova hovoriť okolo­stojacim: Aj ten­to je jeden z nich. 70 Peter však opäť za­prel. Po malej chvíli aj okolo­stojaci hovorili Pet­rovi: Veruže si jeden z nich, veď si Galilejčan. 71 On sa však začal za­klínať a za­prisahávať: Človeka, o ktorom hovoríte, ne­poz­nám! 72 Vtedy sa oz­val kohút po druhý raz. Tu si Peter spomenul na slová, ktoré mu Ježiš po­vedal: Skôr než kohút dvak­rát za­spieva, tri razy ma za­prieš; chytil sa za hlavu a plakal.