Ekumenický › Lukáš › 9

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Vyslanie Dvanástich1 Ježiš si za­volal Dvanás­tich a dal im silu a moc nad všet­kými zlými duch­mi, ako aj moc uzdravovať z neduhov. 2 Po­slal ich hlásať Božie kráľov­stvo a liečiť chorých. 3 Po­vedal im: Nič si neber­te na ces­tu; ani palicu, ani kap­su, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat. 4 Vždy, keď voj­dete do nie­ktorého domu, zo­staňte tam a ne­vychádzaj­te od­tiaľ. 5 Keby vás nie­kde ne­prijali, odíďte z toho mes­ta a stras­te si prach z nôh ako svedec­tvo proti nim. 6 Vy­šli teda, poroz­chádzali sa po dedinách, všade hlásali evan­jelium a uzdravovali. Herodesov nepokoj7 Tet­rar­cha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo jed­ni hovorili: Ján vstal z mŕtvych, 8 iní, že sa zjavil Eliáš, a ďalší, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov. 9 Herodes po­vedal: Jána som dal sťať. Kto je po­tom ten, o kom počúvam takéto veci? A chcel ho vidieť. Rozmnoženie chlebov10 Apoštoli sa vrátili. Vy­rozp­rávali mu všet­ko, čo robili. Vzal ich so sebou a od­išli sami do mes­ta, ktoré sa volá Bet­sai­da. 11 Keď sa to zá­stupy do­zvedeli, šli za ním. On ich prijal, rozp­rával im o Božom kráľov­stve a uzdravoval tých, čo to po­trebovali. 12 Pre­tože sa začalo schyľovať k večeru, pri­stúpili k nemu Dvanás­ti a po­vedali: Roz­pusť zá­stup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád. Tam nech si náj­du nocľah i jed­lo, lebo tu sme na pus­tom mies­te. 13 On im po­vedal: Vy im daj­te jesť! Ale oni hovorili: Ne­máme viac ako päť chlebov a dve ryby. Iba ak by sme šli na­kúpiť jed­lo pre všet­kých tých ľudí. 14 Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on po­vedal svojim učeníkom: Po­usádzaj­te ich do skupín asi po päťdesiat! 15 Urobili to, a všet­kých usadili. 16 Po­tom vzal päť chlebov a dve ryby, po­z­dvihol oči k nebu a požeh­nal ich. Lámal a dával svojim učeníkom, aby ich roz­dávali zá­stupu. 17 Všet­ci jed­li a na­sýtili sa, ba z nalámaných zvyškov sa naz­bieralo ešte dvanásť košov. Petrovo vyznanie a prvá predpoveď utrpenia18 Raz sa osamote mod­lil. Boli s ním jeho učeníci. Opýtal sa ich: Za koho ma ľudia po­kladajú? 19 Oni od­povedali: Za Jána Krs­titeľa, iní za Eliáša a ďalší hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov. 20 A za koho ma po­kladáte vy? , opýtal sa ich. Peter od­povedal: Za Božieho Mesiáša. 21 No on ich dôraz­ne žiadal, aby to ni­komu ne­povedali, 22 a do­dal: Syn človeka musí mnoho tr­pieť, byť za­vr­hnutý staršími, veľkňaz­mi a zákon­ník­mi. Musí byť za­bitý a tretieho dňa vzkriesený. Nasledovanie Ježiša23 Všet­kým po­tom po­vedal: Kto chce ísť za mnou, nech za­prie sám seba! Každý deň nech vez­me svoj kríž a na­sleduje ma. 24 Lebo kto by chcel svoju dušu za­chrániť, stratí ju. Ale kto stratí svoju dušu pre mňa, za­chráni si ju. 25 Veď čo osoží človeku, keby celý svet zís­kal a samého seba by stratil či poškodil? 26 Lebo kto sa bude han­biť za mňa a za moje slová, za toho sa bude han­biť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Ot­covej a svätých an­jelov. 27 Amen, hovorím vám: Nie­ktorí z vás, čo tu stoja, ne­okúsia sm­rť, kým ne­uvidia Božie kráľov­stvo. Premenenie na vrchu28 Asi osem dní po tých­to slovách vzal so sebou Pet­ra, Jána a Jakuba a vy­stúpil na vrch mod­liť sa. 29 Počas mod­lit­by sa jeho tvár zmenila a jeho odev zažiaril belo­bou ako blesk. 30 A hľa, rozp­rávali sa s ním dvaja muži — Mojžiš a Eliáš. 31 Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho smr­ti, ktorú mal pod­stúpiť v Jeruzaleme. 32 Pet­ra a tých, čo boli s ním, pre­mohol hl­boký spánok. Keď sa pre­budili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo tam stáli. 33 Kým sa s ním lúčili, po­vedal Peter Ježišovi: Učiteľ, je dob­ré, že sme tu. Urob­me tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi. Ne­vedel však, čo vraví. 34 A kým to hovoril, utvoril sa ob­lak a za­halil ich. Keď sa ocit­li v oblaku, zmoc­nil sa ich strach. 35 Z oblaku za­znel hlas: Toto je môj vy­volený Syn, jeho počúvaj­te. 36 A keď hlas do­znel, os­tal Ježiš sám. V tých dňoch za­chovali mlčanie a ni­komu nehovorili o tom, čo videli. Uzdravenie posadnutého chlapca37 Na druhý deň zo­stúpili z vrchu. V ústrety mu prišlo množs­tvo ľudí. 38 Tu akýsi muž zo zá­stupu vy­kríkol: Učiteľ, prosím ťa, po­zri na môj­ho syna, moje jediné dieťa! 39 Zmocňuje sa ho zlý duch, takže z ničoho nič vy­krikuje, lom­cuje ním, až sa mu pení z úst; tak­to ho trýz­ni a len ťažko ho opúšťa. 40 Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vy­hnali, ale ne­moh­li. 41 Ježiš po­vedal: Ne­veriace a skazené po­kolenie, do­kedy mám byť ešte s vami a znášať vás? Pri­veď sem svoj­ho syna! 42 Ako chlapec pri­chádzal, zlý duch ho zvalil a lom­coval ním. Ježiš po­hrozil nečis­tému duchu, uzdravil chlap­ca a vrátil ho ot­covi. 43 Všet­ci žas­li nad veľkou Božou mocou. Druhá predpoveď utrpenia44 Počúvaj­te a dob­re si za­pamätaj­te tieto slová: Syn človeka bude vy­daný do rúk ľudí. 45 Oni však to slovo ne­pochopili a jeho zmysel im zo­stal skrytý; pre­to nerozumeli, no báli sa ho na to slovo spýtať. Spor o prvenstvo46 Pad­la medzi nimi otáz­ka, kto z nich je naj­väčší. 47 Ale Ježiš po­znal ich zmýšľanie. Vzal dieťa, po­stavil ho vedľa seba 48 a po­vedal: Kto prij­me v mojom mene toto dieťa, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma po­slal. Lebo kto je medzi vami naj­menší, ten je veľký. 49 Vtedy Ján po­vedal: Učiteľ, videli sme, ako ktosi v tvojom mene vy­háňa zlých duchov. Bránili sme mu v tom, pre­tože ne­pat­rí medzi nás. 50 Neb­ráňte mu — od­povedal Ježiš —, lebo kto nie je proti vám, je za vás! Nepohostinní Samaritáni51 Keď sa na­pĺňali dni, keď mal byť po­výšený, pev­ne sa roz­hodol ísť do Jeruzalema. 52 Po­slal pred sebou po­slov aby mu pri­pravili nocľah. Prišli do samaritán­skej dediny, 53 tam ho však ne­prijali, lebo jeho cieľom bol Jeruzalem. 54 Keď to videli učeníci Jakub a Ján, po­vedali: Pane, máme po­vedať, aby zo­stúpil oheň z neba a zničil ich? 55 On sa ob­rátil k nim a po­kar­hal ich. 56 A od­išli do inej dediny. Nasledovanie Ježiša57 Raz, keď šli po ces­te, ktosi mu po­vedal: Pôj­dem za tebou, kam­koľvek pôj­deš. 58 Ježiš mu od­povedal: Líšky majú svoje nory a nebes­ké vtáky hniez­da, ale Syn človeka ne­má kde skloniť hlavu. 59 Iného zas vy­zval: Poď za mnou! On od­povedal: Pane, do­voľ mi najprv odísť a po­chovať si ot­ca. 60 Ale Ježiš mu po­vedal: Nechaj, nech si mŕt­vi po­chovávajú mŕt­vych. Ale ty choď a zves­tuj Božie kráľov­stvo! 61 A iný zas hovoril: Pane, pôj­dem za tebou, ale najprv mi do­voľ roz­lúčiť sa s rodinou. 62 Ježiš od­povedal: Kto položí ruku na pluh a ob­zerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľov­stvo.