Ekumenický › Lukáš › 8

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Ženy v Ježišovom sprievode1 Po­tom chodil po mes­tách a dedinách, kázal a hlásal evan­jelium o Božom kráľov­stve a boli s ním Dvanás­ti 2 i nie­ktoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a chorôb. Boli to: Mária, zvaná Mag­daléna, z ktorej vy­šlo sedem démonov, 3 po­tom Jana, manžel­ka Herodesov­ho správ­cu Chúzu, ďalej Zuzana a mnohé iné, ktoré im po­máhali svojím majet­kom. Podobenstvo o rozsievačovi a štvorakej pôde4 Keď sa zišiel veľký zá­stup a schádzali sa k nemu ľudia z miest, roz­povedal im toto podoben­stvo: 5 Roz­sievač vy­šiel roz­sievať semeno. Ako sial, jed­no zrno pad­lo vedľa ces­ty. Tam ho pošliapali a nebes­ké vtáky ho po­zobali. 6 Druhé pad­lo na skalu. Vzišlo, ale uschlo, lebo ne­malo vlahu. 7 Ďalšie pad­lo do tŕnia, ale to vzrást­lo a udusilo ho. 8 Iné pad­lo do dob­rej pôdy. Vy­rást­lo a prinies­lo stonásob­nú úrodu. Keď to po­vedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva! 9 Jeho učeníci sa ho pýtali: Čo znamená toto podoben­stvo? 10 On im nato po­vedal: Vám bolo dané po­znať tajom­stvá Božieho kráľov­stva, os­tat­ným je dané len v podobenstvách, aby hľadeli, a ne­videli, počúvali, a nechápali. Vysvetlenie podobenstva11 Podoben­stvo znamená toto: Zrno je Božie slovo. 12 Na kraji ces­ty sú tí, čo počúvajú; po­tom pri­chádza diabol a vez­me slovo z ich srd­ca, aby ne­uverili a neboli spasení. 13 Zrno, čo pad­lo na skalu, to sú tí, čo slovo s radosťou počúvajú, prijímajú ho, ale ne­majú korene. Veria len načas a počas skúšky od­padajú. 14 Zrno, čo pad­lo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale v živote ich udusia staros­ti, bohat­stvo a roz­koše života, takže úrodu ne­prinesú. 15 Zrno, čo pad­lo do dob­rej pôdy, to sú tí, ktorí počúvajú slovo s dobrým a šľachet­ným srd­com. Za­chovávajú ho a vy­trvalo prinášajú ovocie. Podobenstvo o lampe16 Ni­kto nezažne lam­pu, aby ju pri­kryl nádobou alebo položil pod po­steľ. Ale po­staví ju na sviet­nik, aby tí, čo vchádzajú, videli svet­lo. 17 Lebo nič nie je také skryté, aby ne­vyšlo najavo, ani také utajené, aby sa ne­prez­radilo a nedos­talo sa na verej­nosť. 18 Dávaj­te po­zor, keď počúvate. Veď kto má, tomu sa pri­dá, ale kto ne­má, tomu sa vez­me aj to, o čom sa naz­dáva, že má. Ježišova rodina19 Prišla za ním jeho mat­ka a jeho bratia. Ale pre zá­stup sa k nemu ne­moh­li do­stať. 20 Oznámili mu: Tvoja mat­ka a tvoji bratia stoja von­ku a chceli by ťa vidieť. 21 On im však po­vedal: Mojou mat­kou a mojimi brat­mi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho. Utíšenie búrky22 Jed­ného dňa na­stúpil Ježiš s učeníkmi na loď a po­vedal im: Prej­dime na druhú stranu jazera. Keď od­razili od brehu 23 a plavili sa, za­spal. Vtedy sa spus­tila na jazero búr­ka. Loď sa na­pĺňala vodou. Do­stali sa do nebez­pečen­stva. 24 Pri­stúpili k nemu a zo­budili ho slovami: Učiteľ, učiteľ, hynieme! Keď sa zo­budil, po­hrozil vet­ru a vl­nám, tie sa upokojili a na­stalo bez­vet­rie. 25 Nato im po­vedal: Kde je vaša viera? So strachom a údivom si hovorili: Kto je to, že roz­kazuje i vet­rom, i moru a po­slúchajú ho? Ježiš v kraji Gerazénov26 Pri­plavili sa do geraz­ského kraja, ktorý je oproti Galilei. 27 Keď vy­stúpil na breh, vy­šiel oproti nemu nejaký muž z mesta po­sad­nutý zlými duch­mi. Už dáv­nejšie sa ne­ob­liekal, nebýval v dome, ale sa zdržiaval v hroboch. 28 Keď zbadal Ježiša, s krikom padol pred neho a volal moc­ným hlasom: Ježiš, Syn naj­vyššieho Boha, nechaj ma! Prosím ťa, ne­muč ma! 29 Roz­kázal totiž nečis­tému duchu vy­j­sť z toho človeka, ktorý ho mal už dl­hý čas v moci. Nohy mu spútavali okovami aj reťazami a strážili ho. Ale on putá roz­tr­hal a démon ho hnal na pus­té mies­to. 30 Ježiš sa ho spýtal: Ako sa voláš? Légia, od­povedal, pre­tože vošlo do neho mnoho démonov. 31 A tí ho žiadali, aby ich ne­posielal do pekel­nej priepas­ti. 32 Neďaleko na svahu sa pás­la veľká črieda svíň. Prosili ho teda, aby im do­volil voj­sť do nich. On im to do­volil. 33 Vtedy zlí duchovia vy­šli z človeka do svíň. Nato sa črieda vr­h­la dolu úbočím do jazera a utopila sa. 34 Keď pas­tieri videli, čo sa stalo, utiek­li a roz­chýrili to po mes­te i po vidieku. 35 A ľudia sa šli po­zrieť, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi. Človeka, z ktorého vy­šli zlí duchovia, našli pri Ježišových nohách ob­lečeného a pri zdravom roz­ume. Prenik­la ich hrôza. 36 Tí, čo to videli, poroz­právali im, ako bol po­sad­nutý uzdravený. 37 Všet­ci obyvatelia geraz­ského kraja ho požiadali, aby od nich od­išiel, lebo sa ich zmoc­nil veľký strach. Vstúpil teda do loďky a vrátil sa. 38 Muž, z ktorého vy­šli zlí duchovia, ho prosil, aby smel zo­stať s ním. Ale Ježiš ho po­slal preč so slovami: 39 Vráť sa domov a poroz­právaj, aké veľké veci ti urobil Boh. Od­išiel teda a roz­chýril po celom mes­te, čo mu urobil Ježiš. Vzkriesenie Jairovej dcéry40 Keď sa Ježiš vrátil, pri­vítalo ho množs­tvo ľudí, ktorí ho už dáv­no čakali. 41 Tu prišiel muž menom Jai­ros, ktorý bol pred­staveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu. 42 Umierala jeho jediná, dvanásťročná dcéra. Ako šiel, ľudia sa naňho tlačili. 43 Bola medzi nimi žena, ktorá už dvanásť rokov kr­vácala. Celý svoj majetok minula na lekárov, ale vy­liečiť ju ne­vedel ani jeden. 44 Od­zadu pri­stúpila k Ježišovi, dot­kla sa ob­ruby jeho šiat a kr­vácanie sa ih­neď za­stavilo. 45 Ježiš sa pýtal: Kto sa ma to dot­kol? Keď sa ni­kto ne­priz­nával, Peter po­vedal: Učiteľ, to ľudia sa tis­nú na teba a tlačia ťa. 46 Ale Ježiš po­vedal: Voľak­to sa ma dot­kol, lebo som pocítil, že zo mňa vy­šla sila. 47 Keď žena videla, že sa to ne­utají, rozo­chvená pri­stúpila k nemu, pad­la mu k nohám a pred všet­kými ľuďmi sa pri­znala, prečo sa ho dot­kla a ako sa ih­neď uzdravila. 48 Ježiš jej po­vedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji. 49 Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu pred­staveného synagógy a po­vedal: Tvoja dcéra umrela. Ne­unúvaj učiteľa! 50 Keď to Ježiš počul, po­vedal: Neboj sa! Len ver a bude za­chránená. 51 Keď prišiel k domu, ni­komu nedovolil voj­sť dnu, iba Pet­rovi, Jánovi, Jakubovi, ako aj ot­covi a mat­ke dievčaťa. 52 Všet­ci plakali a kvílili nad ňou. Ježiš však po­vedal: Ne­plačte! Ne­um­rela, ale spí. 53 No oni ho vy­smiali, lebo vedeli, že umrela. 54 Chytil ju za ruku a zvolal: Dievča, vstaň! 55 Vtom sa jej duch vrátil a ona hneď vstala. Ježiš pri­kázal, aby jej dali jesť. 56 Rodičia dievčaťa stŕp­li od úžasu. On im však roz­kázal, aby ni­komu nehovorili, čo sa stalo.