Ekumenický › Lukáš › 7

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Uzdravenie stotníkovho sluhu1 Keď skončil svoju reč k ľuďom, ktorí ho počúvali, vošiel do Kafar­nau­ma. 2 Tam mal is­tý stot­ník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na sm­rť chorý. 3 Keď sa stot­ník do­zvedel o Ježišovi, po­slal k nemu nie­koľkých židov­ských starších s prosbou, aby prišiel a za­chránil mu sluhu. 4 Tí prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: Za­slúži si, aby si mu to urobil. 5 Veď miluje náš národ, a po­stavil nám synagógu. 6 Ježiš išiel teda s nimi. Keď už bol neďaleko jeho domu, stot­ník po­slal k nemu priateľov s odkazom: Pane, ne­unúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. 7 Ne­považoval som sa pre­to ani za hod­ného prísť k tebe. Ale po­vedz len slovo a môj sluha ozdravie. 8 Veď aj ja som človek pod­riadený vr­ch­nos­ti a mám pod sebou vojakov. Keď po­viem jed­nému: Choď, tak ide. A druhému: Poď sem, tak príde. A svoj­mu sluhovi: Urob to, tak to urobí. 9 Keď to Ježiš počul, prek­vapil sa. Ob­rátil sa k ľuďom, ktorí išli za ním, a po­vedal: Hovorím vám, takú vieru som nenašiel ani v Izraeli. 10 Keď sa po­slovia vrátili domov, našli sluhu zdravého. Vzkriesenie syna naimskej vdovy11 Hneď nato od­išiel do mes­ta, ktoré sa nazývalo Na­im. Šli s ním jeho učeníci a veľký zá­stup ľudí. 12 Keď sa pri­blížil k mestskej bráne, práve vy­nášali mŕt­veho. Bol to jediný syn mat­ky, ktorá bola vdova. Sprevádzal ju počet­ný zá­stup ľudí z mesta. 13 Keď ju Pán uzrel, prišlo mu jej ľúto. I po­vedal jej: Ne­plač! 14 Po­tom pri­stúpil k máram a dot­kol sa ich. Nosiči za­stali a on po­vedal: Mládenec, hovorím ti, vstaň! 15 Mŕt­vy sa po­sadil a začal hovoriť. Ježiš ho odo­vzdal mat­ke. 16 Všet­kých sa zmoc­nil strach. Oslavovali Boha: Veľký prorok po­vs­tal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud. 17 Táto zvesť sa o ňom roz­nies­la po celom Jud­sku a okolí. Poslovia Jána Krstiteľa18 O tom všet­kom prinies­li Jánovi zvesť jeho učeníci. Ján po­slal k Pánovi dvoch svojich učeníkov 19 s otázkou: Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného? 20 Keď učeníci prišli k nemu, po­vedali: Ján Krs­titeľ nás po­slal k tebe opýtať sa, či si ty ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať na iného? — 21 Práve v tú hodinu mnohých uzdravil z neduhov, chorôb, z moci zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22 Od­povedal im teda: Choďte, oznám­te Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomoc­ní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕt­vi vstávajú z mŕtvych a chudob­ným sa hlása evan­jelium. 23 Blaho­slavený je ten, čo sa na mne ne­pohorší. Ježišovo svedectvo o Jánovi24 Keď Jánovi po­slovia od­išli, Ježiš začal zá­stupom hovoriť o Jánovi: Čo chcete vidieť na púšti? Trs­tinu zmietanú vet­rom? 25 Alebo čo ste vy­šli vidieť? Človeka ob­lečeného do jem­ných šiat? Veď takí, čo sa skvost­ne ob­liekajú a žijú v prepychu, bývajú v kráľovských palácoch. 26 Čo teda chcete vidieť? Proroka? Veru, hovorím vám, viac ako proroka. 27 Veď o ňom je na­písané: Hľa, po­sielam svoj­ho po­sla pred tvojou tvárou a on pri­praví ces­tu pred tebou. 28 Hovorím vám, že medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je ni­kto väčší ako Ján. No ten, kto je v Božom kráľov­stve menší, je väčší ako on. 29 A všet­ci, čo ho počúvali, do­kon­ca aj col­níci, uznali Božiu spravod­livosť, keď prijali Jánov krst. 30 Ale farizeji a zákon­níci od­miet­li Boží zámer, keď ne­prijali jeho krst. 31 Ku komu prirov­nám ľudí toh­to po­kolenia, komu sa podobajú? 32 Sú ako deti, ktoré sedia na námes­tí a po­krikujú na seba: Pís­kali sme vám — a ne­tan­covali ste, nariekali sme — a ne­plakali ste. 33 Prišiel Ján Krs­titeľ, nejedol chlieb a ne­pil víno, a hovoríte o ňom, že je po­sad­nutý zlým duchom. 34 Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte o ňom: Pažravec a pijan, priateľ mýt­nikov a hriešnikov. 35 No múd­rosť ospraved­lňujú všet­ky jej deti. Hriešna žena36 Jeden z farizejov ho po­zval k stolu. Vošiel teda do farizejov­ho domu a sadol si. 37 V tom mes­te žila is­tá hriešnica. Keď sa do­zvedela, že stoluje v dome farizeja, prinies­la alabas­trovú nádob­ku s voňavým olejom. 38 S plačom pri­stúpila od­zadu k jeho nohám, začala mu ich máčať sl­zami a utierať svojimi vlas­mi. Boz­kávala mu nohy a na­tierala ich voňavým olejom. 39 Keď to videl farizej, ktorý ho po­zval, po­vedal si: Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica. 40 Ježiš mu po­vedal: Šimon, chcem ti niečo po­vedať. On mu od­povedal: Učiteľ, po­vedz. 41 Is­tý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dl­hoval päťs­to denárov, druhý päťdesiat. 42 Keď ne­mali z čoho vrátiť, obom im od­pus­til. Ktorý z nich ho bude mať radšej? 43 Mys­lím si, od­povedal Šimon, že ten, ktorému od­pus­til viac. Ježiš od­povedal: Správ­ne si po­vedal. 44 Nato sa ob­rátil k žene a Šimonovi po­vedal: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvoj­ho domu a nedal si mi vodu na nohy, no táto žena mi sl­zami zmáčala nohy a svojimi vlas­mi ich po­utierala. 45 Ne­poboz­kal si ma, ona však od­vtedy, ako som vošiel, ne­pres­tala mi boz­kávať nohy. 46 Hlavu si mi olejom ne­pot­rel, za­tiaľ čo ona mi na­tierala nohy voňavým olejom. 47 Pre­to ti hovorím: Od­púšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo od­púšťa, ten málo miluje. 48 A jej po­vedal: Od­púšťajú sa ti hriechy. 49 Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: Ktože je to, že aj hriechy od­púšťa? 50 On však po­vedal žene: Tvoja viera ťa za­chránila. Choď v pokoji!