Ekumenický › Lukáš › 6

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Spor o sobote1 V istú sobotu pre­chádzal Ježiš cez obil­né pole. Jeho učeníci tr­hali klasy, rukami si mr­vili zrno a jed­li. 2 Nie­ktorí z farizejov proti tomu na­mietali: Prečo robíte v sobotu to, čo nie je do­volené? 3 Ježiš im od­povedal: Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hlad­ný on i jeho družina? 4 Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol pred­kladané chleby. A dal z nich aj svojej družine, hoci ich ne­mal jesť ni­kto, ok­rem kňazov. 5 A do­dal: Syn človeka je pánom aj nad sobotou. Uzdravenie človeka v sobotu6 V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Bol tam is­tý človek s vyschnutou pravou rukou. 7 Zákon­níci a farizeji strieh­li na Ježiša, či bude aj v sobotu uzdravovať. Hľadali, z čoho by ho moh­li obžalovať. 8 On vedel o ich zmýšľaní a na­priek tomu po­vedal človeku s vyschnutou rukou: Vstaň a po­stav sa do stredu. On vstal a po­stavil sa. 9 Ježiš im po­vedal: Pýtam sa vás, je do­volené v sobotu robiť dob­re, alebo zle? Možno v sobotu za­chrániť život, alebo ho zničiť? 10 Po­ob­zeral sa po všet­kých a tomu človeku po­vedal: Vy­stri ruku. Keď tak urobil, ruka mu ozdravela. 11 Zmoc­nila sa ich zlosť a radili sa, čo urobiť s Ježišom. Vyvolenie Dvanástich12 V tých dňoch vy­šiel na vrch mod­liť sa a celú noc zo­trval v modlitbách k Bohu. 13 Keď sa rozo­dnilo, za­volal si svojich učeníkov, vy­bral z nich dvanás­tich a na­zval ich apoštol­mi. Boli to 14 Šimon, ktorého na­zval Pet­rom, jeho brat On­drej, Jakub a Ján, Filip a Bar­tolomej, 15 Matúš, Tomáš, Jakub Al­fejov, Šimon, ktorého volali Hor­livec, 16 Júda Jakubov a Judáš Iškari­ot­ský, ktorý sa stal zrad­com. Zástupy nasledujú Ježiša17 Keď s nimi zo­stúpil, za­stal na rovine a s ním aj veľký zá­stup jeho učeníkov i veľké množs­tvo ľudu z celého Jud­ska a Jeruzalema, i z týrskeho a sidon­ského po­brežia. 18 Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich chorôb. Ozdraveli i tí, ktorých trápili nečis­tí duchovia. 19 Ba každý zo zá­stupu sa ho usiloval dot­knúť, lebo z neho vy­chádzala sila, ktorá všet­kých uzdravovala. Blahoslavenstvá a výstrahy20 So zrakom upretým na svojich učeníkov po­vedal: Blaho­slavení chudob­ní, lebo vaše je Božie kráľov­stvo. 21 Blaho­slavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete na­sýtení. Blaho­slavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. 22 Blaho­slavení ste, keď vás budú ľudia nenávidieť a vy­lúčia vás spomedzi seba, keď vás po­tupia a ako zlo za­vrh­nú vaše meno pre Syna človeka. 23 V ten deň sa raduj­te a plesaj­te, lebo v nebi vás čaká veľká od­mena. Veď to is­té robili ich ot­covia prorokom. 24 No beda vám, boháčom, lebo vy máte svoje rados­ti už teraz. 25 Beda vám, ktorí ste teraz na­sýtení, lebo budete hladovať. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete plakať a bedákať. 26 Beda vám, ak by vás všet­ci ľudia chválili. Veď práve tak robili ich ot­covia falošným prorokom. Láska k nepriateľom27 No vám, čo ma počúvate, hovorím: Miluj­te svojich ne­priateľov! Rob­te dob­re tým, ktorí vás nenávidia. 28 Žeh­naj­te tých, ktorí vám zlorečia a mod­lite sa za tých, ktorí vás po­tupujú. 29 Tomu, kto ťa ud­rie po líci, na­stav aj druhé. A tomu, čo ti berie plášť, ne­odop­ri ani šaty. 30 Každému, kto ťa prosí, daj a ne­vymáhaj od takého, kto ti niečo vzal. 31 Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak rob­te aj vy im! 32 Keby ste milovali len tých, čo vás milujú, akú vďaku si za­slúžite? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. 33 Veď keby ste robili dob­re len tým, čo vám dob­re robia, akú vďaku si za­slúžite? Veď to is­té robia aj hriešnici. 34 Keby ste požičiavali tým, od ktorých očakávate, že vám to vrátia, akú vďaku si za­slúžite? Aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby to zasa do­stali späť. 35 Ale miluj­te svojich ne­priateľov! Rob­te im dob­re! Požičiavaj­te a nič za to nečakaj­te! Tak bude hoj­ná vaša od­mena a budete syn­mi Naj­vyššieho, lebo on je dob­rý aj k nevďačným a zlým. 36 Buďte milo­sr­d­ní, ako je milo­sr­d­ný aj váš Otec. Odsudzovanie druhého37 Ne­súďte a nebudete súdení! Ne­od­sudzuj­te a nebudete od­súdení! Od­púšťaj­te a bude vám od­pus­tené! 38 Dávaj­te a bude dané aj vám — mieru dob­rú, na­tlačenú, na­trasenú a vr­chovatú vám dajú do lona. Akou mierou meriate, takou bude na­merané aj vám. 39 A po­vedal im aj prirov­nanie: Môže viesť slepý slepého? Ne­pad­nú azda obaja do jamy? 40 Žiak nie je nad učiteľa. No každý, kto je vy­učený, bude ako jeho učiteľ. 41 Ako to, že vidíš triesočku v oku svoj­ho brata, a brv­no vo svojom oku nez­badáš? 42 Ako môžeš po­vedať svoj­mu bratovi: Brat môj, do­voľ, nech ti vy­beriem triesočku z oka, a pri­tom sám ne­vidíš brv­no vo svojom oku. Ty po­krytec, najprv vy­hoď brv­no zo svoj­ho oka, až po­tom uvidíš, ako vy­brať smiet­ku z oka svoj­ho brata. Strom a ovocie43 Niet dob­rého stromu, čo rodí zlé ovocie, a niet ani zlého stromu, čo prináša dob­ré ovocie. 44 Každý strom možno po­znať po ovocí. Veď z tŕnia sa nenaz­bierajú figy ani hroz­no z ostružín. 45 Dob­rý človek vy­náša dob­ro z dobrého po­kladu srd­ca a zlý človek vy­náša zlo zo zlého srd­ca, lebo jeho ús­ta hovoria to, čím je pre­pl­nené jeho srd­ce. Dvaja stavitelia46 Prečo ma oslovujete: Pane, Pane, a nerobíte to, čo hovorím? 47 Komu sa podobá ten, kto pri­chádza ku mne, počúva moje slová a pl­ní ich? 48 Podobá sa človeku, ktorý staval dom. Kopal hl­boko a zá­klady položil na skale. Keď prišla po­vodeň, pri­valil sa prúd na ten dom, ale ne­mohol ním po­hnúť, lebo bol pev­ne po­stavený. 49 Kto však moje slová počúva a ne­pl­ní ich, podobá sa človeku, ktorý po­stavil dom na zemi bez zá­kladov. Keď sa pri­valil prúd na taký dom, zrútil sa a zo­stalo z neho iba veľké rumovis­ko.