Ekumenický › Lukáš › 24

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Vzkriesenie Ježiša1 V prvý deň po sobote včas­ráno prišli k hrobu a prinies­li voňavé oleje, čo si pri­pravili. 2 Kameň našli od­valený od hrobu. 3 Keď vošli dnu, telo Pána Ježiša nenašli. 4 Ako nad tým roz­pačito uvažovali, za­stali pri nich dvaja muži v žiarivom odeve. 5 Ženy sa preľak­li a sklonili tváre k zemi. Ale muži im po­vedali: Prečo hľadáte živého medzi mŕt­vymi? 6 Niet ho tu, bol vzkriesený. Spomeňte si, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei: 7 Syna človeka musia vy­dať hriešnikom do rúk a ukrižovať ho, ale tretieho dňa musí vstať z mŕtvych. 8 Tu si spomenuli na jeho slová, 9 vrátili sa od hrobu a všet­ko poroz­právali Jedenás­tim a všet­kým os­tat­ným. 10 Bola to Mária Mag­daléna, Jana a Mária Jakubova a s nimi aj os­tat­né, ktoré to rozp­rávali apoštolom. 11 Ale tým sa zdali tieto slová ako blúz­nenie a ne­verili im. 12 No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa na­hol, videl tam len plach­ty. Od­išiel domov s úžasom nad tým, čo sa to stalo. Cesta do Emauz13 V ten is­tý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emau­zy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií. 14 A rozp­rávali sa o všetkom, čo sa udialo. 15 Ako sa tak zhovárali a vzájom­ne uvažovali, pri­blížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. 16 Ich oči boli za­streté, aby ho ne­poz­nali. 17 I spýtal sa ich: O čom sa tak­to idúc­ky rozp­rávate? Oni sa zronení za­stavili a 18 jeden z nich, menom Kle­ofáš, mu po­vedal: Ty si vari jediný návštev­ník Jeruzalema, ktorý ne­vie, čo sa tam po tieto dni stalo! 19 On sa ich spýtal: A čo? Od­povedali mu: To, čo sa stalo s Ježišom Nazaret­ským, ktorý bol prorok, moc­ný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všet­kými ľuďmi. 20 Ako ho veľkňazi a naši pop­red­ní muži dali od­súdiť na sm­rť a ukrižovali. 21 A my sme dúfali, že on vy­kúpi Iz­rael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všet­ko stalo. 22 Nie­ktoré z našich žien nás aj vy­ľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23 a keď nenašli jeho telo, prišli a tvr­dili, že sa im zjavili an­jeli a tí im hovorili, že žije. 24 Nie­ktorí z našich išli k hrobu a zis­tili, že je to tak, ako po­vedali ženy. No jeho ne­videli. 25 Ježiš im po­vedal: Vy nechápaví a ťar­baví srd­com uveriť všet­ko, čo hovorili proroci! 26 Či ne­musel Kris­tus toto všet­ko pre­tr­pieť a tak voj­sť do svojej slávy? 27 A počnúc Mojžišom cez všet­kých prorokov, vy­kladal im, čo sa naňho v celom Pís­me vzťahovalo. 28 Tak sa pri­blížili k dedine, do ktorej sa uberali, a on sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale oni naňho naliehali: Zo­staň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa schýlil. Vošiel teda, aby zo­stal s nimi. 30 Keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb, dob­rorečil, lámal a podával im. 31 Vtom sa im ot­vorili oči a spoz­nali ho. Ale on im zmizol. 32 Tu si po­vedali: Či nehorelo naše srd­ce, keď sa s nami ces­tou rozp­rával a vy­svetľoval nám Pís­ma? 33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenás­tich a os­tat­ných, čo boli s nimi. 34 Títo hovorili: Pán na­ozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi. 35 Aj oni poroz­právali, čo sa im ces­tou stalo a ako ho spoz­nali pri lámaní chleba. Ježiš sa zjavuje učeníkom36 Kým o tom hovorili, on sám sa po­stavil upro­stred nich a po­vedal im: Po­koj vám! 37 Preľak­nutí a prek­vapení sa dom­nievali, že vidia ducha. 38 Po­vedal im: Čo sa ľakáte a prečo máte v srdci po­chyb­nos­ti? 39 Po­zrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dot­knite sa ma a pre­svedčte sa! Veď duch ne­má mäso a kos­ti — a ja, ako vidíte, mám. 40 Keď to po­vedal, ukázal im ruky a nohy. 41 Pre­tože tomu stále od veľkej rados­ti ne­verili a čudovali sa, po­vedal im: Máte tu niečo na zjedenie? 42 Podali mu kúsok pečenej ryby. 43 Vzal si a jedol pred nimi. 44 Po­tom im hovoril: Toto sú moje slová, ktoré som vám po­vedal, kým som bol ešte s vami: Musí sa vy­pl­niť všet­ko, čo je o mne na­písané v Mojžišovom zákone, Prorokoch a Žal­moch. 45 Vtedy im ot­voril myseľ, aby chápali Pís­ma, 46 a po­vedal im: Tak je na­písané, že Kris­tus bude tr­pieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych 47 a v jeho mene sa bude všet­kým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať po­kánie na od­pus­tenie hriechov. 48 Vy ste toho sved­kami. 49 Hľa, ja na vás zo­sielam, čo sľúbil môj Otec. Vy však zo­staňte v meste, kým nebudete za­halení mocou z výsosti. Nanebovstúpenie50 Po­tom ich vy­viedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požeh­nal ich. 51 Keď ich žeh­nal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. 52 Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. 53 Stále boli v chráme, chválili a velebili Boha.