Ekumenický › Lukáš › 22

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Judášova zrada1 Blížili sa sviat­ky nek­vasených chlebov, ktoré sa nazývajú Pas­cha. 2 Veľkňazi a zákon­níci hľadali spôsob, ako ho za­biť. Báli sa však ľudu. 3 Vtedy vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškari­ot­ský a bol z počtu Dvanás­tich, 4 i šiel a do­hovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže, ako im ho vy­dá. 5 Tí sa po­tešili a do­hod­li sa, že mu dajú peniaze. 6 On sú­hlasil a hľadal vhod­nú príležitosť, aby im ho vy­dal, keď s ním nebude zá­stup. Príprava veľkonočnej večere7 Prišiel deň nek­vasených chlebov, keď mal byť za­bitý veľkonočný baránok. 8 Ježiš po­slal Pet­ra a Jána a po­vedal im: Choďte a pri­prav­te nám veľkonočného barán­ka. 9 Oni sa ho spýtali: Kde chceš, aby sme ho pri­pravili? 10 Od­povedal im: Keď budete vchádzať do mes­ta, stret­ne vás človek, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, kde voj­de. 11 A majiteľovi domu po­vedz­te: Učiteľ ti od­kazuje: Kde je miest­nosť, v ktorej mám so svojimi učeník­mi jesť veľkonočného barán­ka? 12 On vám ukáže pri­pravenú veľkú hor­nú sieň. Tam ho pri­prav­te! 13 Od­išli teda a všet­ko našli tak, ako im po­vedal. A pri­pravili veľkonočného barán­ka. Posledná večera14 Keď prišla hodina, zau­jal s učeníkmi mies­to pri stole. 15 Tu im Ježiš po­vedal: Veľmi som túžil jesť s vami toh­to veľkonočného barán­ka skôr, ako budem tr­pieť, 16 lebo hovorím vám: Už ho viac nebudem jesť, kým sa ne­na­pl­ní v Božom kráľov­stve. 17 Po­tom vzal kalich, dob­rorečil a po­vedal: Vez­mite a roz­deľte si ho medzi sebou, 18 lebo hovorím vám: Od­teraz už nebudem piť z plodu viniča, kým ne­príde Božie kráľov­stvo. 19 Po­tom vzal chlieb, dob­rorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa vy­dáva za vás. Toto rob­te na moju pamiat­ku. 20 A podob­ne po večeri vzal kalich a hovoril: Ten­to kalich je nová zmluva v mojej kr­vi, ktorá sa vy­lieva za vás. 21 A hľa, ruka môj­ho zrad­cu je s mojou na stole. 22 Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človeku, ktorý ho zrádza! 23 A oni sa medzi sebou hádali, kto z nich je ten, čo to urobí. Spor o prvenstvo24 Vznik­la medzi nimi aj hád­ka, kto z nich je naj­väčší. 25 Po­vedal im: Králi národov panujú nad národ­mi, a tí, čo majú nad nimi moc, si hovoria dob­ro­din­ci. 26 Vy tak nerob­te! Kto je medzi vami naj­väčší, nech je ako naj­menší a vod­ca nech je ako služob­ník. 27 Lebo kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo ob­sluhuje? Nie ten, čo sedí? Ale ja som medzi vami ten, čo ob­sluhuje. 28 Vy ste však v mojich skúškach zo­stali pri mne. 29 A ja vám dávam kráľov­stvo, ako ho mne dal môj Otec, 30 aby ste jed­li a pili pri stole v mojom kráľov­stve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Iz­raela. Výstraha Petrovi31 Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vy­žiadal, aby vás pre­osial ako pšenicu. 32 Ale ja som za teba prosil, aby tvoja viera ne­ochab­la. A ty, až sa raz ob­rátiš, po­silňuj svojich bratov. 33 On mu však po­vedal: Pane, som hotový ísť s tebou aj do väzenia, aj na sm­rť. 34 Ale Ježiš mu po­vedal: Hovorím ti, Peter, dnes kohút neza­spieva, kým tri razy nezap­rieš, že ma po­znáš. 35 Po­tom im po­vedal: Keď som vás po­slal bez mešca, bez kap­sy a bez obuvi, či vám niečo chýbalo? Oni od­povedali: Nič. 36 A on na­to: Ale od­teraz, kto má mešec, nech si ho vez­me, podob­ne aj kap­su, a kto ne­má, nech predá svoje šaty a kúpi si meč. 37 Lebo hovorím vám, že sa musí na mne spl­niť, čo je na­písané: A pri­počítali ho k zločincom. Všet­ko sa o mne pl­ní. 38 Oni však po­vedali: Pane, po­zri, tu sú dva meče. On im na to po­vedal: To stačí. Getsemani39 Po­tom vy­šiel von a ako zvyčaj­ne odo­bral sa na Olivový vrch, a učeníci ho na­sledovali. 40 Keď prišiel na mies­to, po­vedal im: Mod­lite sa, aby ste ne­prišli do po­kušenia! 41 Sám sa od nich vzdialil asi na­toľko, čo by kameňom do­hodil, padol na kolená a mod­lil sa: 42 Otče, ak chceš, od­vráť odo mňa ten­to kalich, no nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa! 43 Tu sa mu zjavil an­jel z neba a po­silňoval ho. 44 V smrteľnej úz­kos­ti sa mod­lil ešte vrúc­nejšie a jeho pot stekal na zem ako kvap­ky kr­vi. 45 Keď vstal od mod­lit­by a prišiel k učeníkom, našiel ich spať unavených od zár­mut­ku. 46 A po­vedal im: Čo spíte? Vstaňte a mod­lite sa, aby ste ne­prišli do po­kušenia! 47 Kým to hovoril, pri­chádzal k nemu zá­stup. Vpredu išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Pri­blížil sa k Ježišovi, aby ho po­boz­kal. 48 Ježiš mu po­vedal: Judáš, boz­kom zrádzaš Syna človeka? 49 Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chys­tá, spýtali sa: Pane, máme ud­rieť mečom? 50 A jeden z nich ud­rel veľkňazov­ho sluhu a odťal mu pravé ucho. 51 Ale Ježiš po­vedal: Pre­staňte! Po­tom sa dot­kol jeho ucha a uzdravil ho. 52 Vtedy po­vedal Ježiš veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: Ako na lot­ra ste vy­šli na mňa s mečmi a kyj­mi. 53 Den­ne som bol s vami v chráme a ne­vz­tiah­li ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc tmy. Peter zapiera Ježiša54 Po­tom ho chytili a vo­vied­li do veľkňazov­ho domu. Peter ho zďaleka na­sledoval. 55 Upro­stred ná­dvoria roz­ložili oheň a po­sadali si. Aj Peter si sadol medzi nich. 56 Tu si ho všim­la jed­na slúžka, ako sedí pri oh­ni. Za­dívala sa na neho a po­vedala: Aj ten­to bol s ním. 57 Ale on za­prel a po­vedal: Žena, ne­poz­nám ho. 58 O chvíľu ho uzrel iný a po­vedal: Aj ty si z nich. Po­tom Peter po­vedal: Človeče, nie som. 59 Asi po hodine ktosi iný tvr­dil: Na­ozaj, aj ten bol s ním, veď je Galilejčan. 60 Ale Peter po­vedal: Človeče, ne­viem, čo hovoríš. A vtom, skôr ako to do­hovoril, za­spieval kohút. 61 Vtedy sa Pán ob­rátil, po­zrel na Pet­ra a Peter sa roz­pamätal na Pánovo slovo, ktoré mu po­vedal: Skôr ako dnes za­spieva kohút, tri razy ma za­prieš. 62 Peter vy­šiel von a žalost­ne sa rozp­lakal. Potupovanie Ježiša63 Muži, ktorí držali Ježiša, sa mu po­smievali a bili ho. 64 Za­krývali ho a vy­pytovali sa ho: Hádaj, kto ťa ud­rel! 65 A mnoho ďalších rúhavých slov vy­slovili proti ne­mu. Ježiš pred veľradou66 Keď sa roz­vid­nilo, zišli sa starší z ľudu, veľkňazi a zákon­níci, pred­vied­li ho pred veľradu 67 a hovorili: Ak si Mesiáš, po­vedz nám to! On im od­povedal: Aj keď vám po­viem, ne­uveríte. 68 A keď sa aj spýtam, ne­od­poviete mi. 69 Ale od­teraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci. 70 Tu všet­ci po­vedali: Si teda Boží Syn? Od­povedal im: Vy hovoríte, že som. 71 Oni po­vedali: Načo ešte po­trebujeme svedec­tvo? Sami sme to počuli z jeho úst.