Ekumenický › Lukáš › 20

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Pôvod Kristovej moci1 Jed­ného dňa, keď Ježiš učil ľud v chráme a ohlasoval evan­jelium, pri­stúpili k nemu veľkňazi a zákon­níci so staršími 2 a po­vedali mu: Po­vedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto ti dal túto moc? 3 On im od­povedal: Aj ja sa vás niečo opýtam. Po­vedz­te mi: 4 Jánov krst bol z neba a či od ľudí? 5 Oni uvažovali a medzi sebou si hovorili: Ak po­vieme, že z neba, po­vie: Prečo ste mu ne­uverili? 6 Ale ak po­vieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo ľud je pre­svedčený, že Ján je prorok. 7 Od­povedali teda, že ne­vedia, od­kiaľ. 8 A Ježiš im po­vedal: Teda ani ja vám ne­poviem, akou mocou to robím. Podobenstvo o zlých vinohradníkoch9 Po­tom začal rozp­rávať ľuďom toto podoben­stvo: Is­tý človek vy­sadil vinicu, prenajal ju vinoh­rad­níkom a na dl­hý čas od­ces­toval. 10 Keď prišiel čas, po­slal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel z úrody vinice. Ale vinoh­rad­níci ho zbili a po­slali späť s prázdnymi rukami. 11 Po­tom k nim po­slal druhého sluhu. Aj toho zbili, po­tupili a vrátili s prázdnymi rukami. 12 Po­slal aj tretieho a aj toho doráňali a vy­hodili. 13 Vtedy pán vinice po­vedal: Čo mám robiť? Pošlem svoj­ho milovaného syna. K nemu azda budú mať úc­tu. 14 No keď ho vinoh­rad­níci za­zreli, poradili sa medzi sebou a po­vedali si: To je dedič. Za­bime ho, aby dedičs­tvo os­talo nám. 15 Vy­vliek­li ho z vinice a za­bili. Čo im po­tom urobí pán vinice? 16 Príde, tých­to vinoh­rad­níkov za­hubí a vinicu dá iným. Keď to počuli, po­vedali: Ešteže čo! 17 On sa na nich za­hľadel a po­vedal: Čo to teda znamená, keď je na­písané: Kameň, čo stavitelia za­vr­h­li, stal sa uhol­ným kameňom? 18 Každý, kto pad­ne na ten kameň, doláme sa a na koho ten kameň pad­ne, toho rozm­liaždi. 19 Zákon­níci a veľkňazi sa usilovali už v tú hodinu do­stať ho do svojich rúk, ibaže sa báli ľudu. Uvedomili si totiž, že toto podoben­stvo po­vedal o nich. Spor o dani20 Strieh­li na neho a po­slali sliedičov, ktorí pred­stierali, že sú spravod­liví, aby ho pod­chytili v reči a moh­li ho vy­dať moci a súdu vladára. 21 Spýtali sa ho: Učiteľ, vieme, že správ­ne hovoríš a učíš, ne­up­red­nos­tňuješ ni­koho, ale učíš Božiu ces­tu podľa prav­dy. 22 Smieme platiť cisárovi daň, či nie? 23 On však spoz­nal ich lesť a po­vedal im: 24 Ukážte mi denár! Čí ob­raz a nápis je na ňom? Oni od­povedali: Cisárov. 25 Na to im po­vedal: Dávaj­te teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie! 26 Ne­podarilo sa im pod­chytiť ho v reči pred ľudom. Užas­li nad jeho od­poveďou a za­mĺk­li. Spor o vzkriesení27 Prišli k nemu nie­ktorí saduceji, ktorí popierajú zmŕt­vychvs­tanie, a spýtali sa ho: 28 Učiteľ, Mojžiš nám na­písal toto: Ak nie­komu zo­mrie brat, ktorý mal ženu, ale os­tal bez­det­ný, vez­me si ju za manžel­ku jeho brat a svoj­mu bratovi splodí po­tom­stvo. 29 Bolo sedem bratov. Pr­vý sa oženil a zo­mrel bez­det­ný. 30 Vzal si ju druhý, 31 po­tom tretí a tak­to všet­ci sied­mi. No všet­ci po­mreli a nezanechali deti. 32 Na­pokon zo­mrela aj žena. 33 Ktorému z nich teda bude tá žena po vzkriesení manžel­kou? Veď bola manžel­kou sied­mich. 34 Ježiš im po­vedal: Deti terajšieho veku sa ženia a vy­dávajú. 35 Ale tí, čo budú uznaní za hod­ných do­siah­nuť budúci vek a zmŕt­vychvs­tanie, už sa viac neženia ani ne­vydávajú. 36 Už ani umrieť ne­môžu, lebo sú ako an­jeli a sú Božími syn­mi, pre­tože sú syn­mi vzkriesenia. 37 A že mŕt­vi na­ozaj vstanú, naz­načil aj Mojžiš v udalosti pri kre. Tam Pána nazýva Bohom Ab­raháma, Izáka a Jákoba. 38 A Boh nie je Bohom mŕt­vych, ale živých, lebo pre neho všet­ci žijú. 39 Tu nie­ktorí zákon­níci po­vedali: Učiteľ, dob­re si po­vedal. 40 A už sa ho ne­od­vážili na nič vy­pytovať. Mesiáš, Dávidov syn a Pán41 Ježiš im po­vedal: Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? 42 Veď sám Dávid v knihe Žal­mov hovorí: Pán po­vedal môj­mu Pánovi: Seď po mojej pravici, 43 kým tvojich ne­priateľov ne­spravím pod­nožkou tvojich nôh. 44 Dávid ho teda volá Pánom. Ako po­tom môže byť jeho synom? Varovanie pred zákonníkmi45 Keď ho všetok ľud počúval, svojim učeníkom po­vedal: 46 Chráňte sa zákon­níkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, majú radi po­zdravy na námes­tiach, pred­né sedad­lá v synagógach a pr­vé mies­ta na hos­tinách. 47 Vy­jedajú domy vdov a pred­stierajú, že sa dlho mod­lievajú. Stih­ne ich prís­nejší súd.