EkumenickýLukáš2

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

Narodenie Ježiša Krista1 V tých dňoch cisár Au­gus­tus vy­dal príkaz vy­konať súpis ľudu na celom svete. 2 Ten­to pr­vý súpis sa konal, keď v Sýrii vládol Kyreni­os. 3 A všet­ci sa šli dať za­písať — každý do svoj­ho mes­ta. 4 Vy­bral sa aj Jozef z galilejského mes­ta Nazareta do Jud­ska, do Dávidov­ho mes­ta Bet­lehema, lebo po­chádzal z domu a rodu Dávida, 5 aby sa za­písal so svojou snúbenicou Mári­ou, ktorá bola v požehnanom stave. 6 Kým sa tam zdržiavali, nadišiel čas jej pôrodu. 7 A porodila svoj­ho pr­vorodeného syna. Za­vinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo mies­ta. 8 V tom kraji boli pas­tieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. 9 Za­stal pri nich Pánov an­jel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmoc­nil sa ich veľký strach. 10 Ale an­jel im po­vedal: Neboj­te sa! Zves­tujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všet­kých ľudí, 11 lebo v Dávidovom mes­te sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kris­tus Pán. 12 Toto vám bude znamením: Náj­dete dieťat­ko za­vinuté do plienok a uložené v jasliach. 13 A hneď s anjelom sa zjavilo množs­tvo nebes­kých zá­stupov, ktoré chválili Boha a volali: 14 Sláva Bohu na výsos­tiach a na zemi po­koj ľuďom, ktorých on miluje. 15 Len čo sa an­jeli vrátili do neba, pas­tieri sa roz­hod­li: Poďme teda do Bet­lehema a po­zrime, čo sa tam stalo — čo nám oznámil Pán. 16 Poponáhľali sa a našli Máriu, Jozefa a dieťat­ko uložené v jasliach. 17 Keď to uvideli, vy­rozp­rávali, čo im bolo po­vedané o tomto dieťati. 18 Všet­ci, čo to počuli, čudovali sa tomu, čo im rozp­rávali pas­tieri. 19 Ale Mária si všet­ky tie slová za­chovala v srdci a pre­mýšľala o nich. 20 Pas­tieri sa po­tom vrátili, oslavovali a velebili Boha za všet­ko, čo počuli a videli, ako im bolo po­vedané. 21 Keď uplynulo osem dní a bolo ho treba ob­rezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho an­jel na­zval skôr, ako bol počatý v matkinom lone. Predstavenie Ježiša v chráme22 Keď uplynuli dni ich očisťovania podľa Mojžišov­ho zákona, od­nies­li ho do Jeruzalema, aby ho pred­stavili Pánovi, 23 lebo Pánov zákon pred­pisuje, že každý mužs­ký po­tomok, ktorý ot­vára život mat­ky, má byť za­svätený Pánovi. 24 A aby obetovali pár hrd­ličiek alebo dva holúb­ky, ako káže Pánov zákon. 25 V Jeruzaleme vtedy žil človek menom Sime­on. Bol to človek spravod­livý a bohaboj­ný, očakával po­techu Iz­raela a Duch Svätý bol s ním. 26 Duch Svätý mu zjavil, že nezom­rie, kým ne­uvidí Pánov­ho Mesiáša. 27 Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby spl­nili, čo pred­pisoval zákon, 28 aj on si vzal dieťa do náručia a velebil Boha slovami: 29 Teraz, Pane, pre­pus­tíš v pokoji svoj­ho služob­níka podľa svoj­ho slova, 30 lebo moje oči uvideli tvoju spásu, 31 ktorú si pri­pravil pred tvárou všet­kých národov: 32 svet­lo na zjavenie pre po­hanov a slávu pre tvoj ľud Iz­rael. 33 Jeho otec i mat­ka boli prek­vapení slovami, ktoré o ňom počuli. 34 Sime­on ich požeh­nal a jeho mat­ke Márii po­vedal: Hľa, ten­to je určený mnohým v Izraeli na pád a na po­vs­tanie i na znamenie, ktorému budú od­porovať 35 — a tvoju vlast­nú dušu prenik­ne meč —, aby vy­šlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc. 36 Vtedy žila aj prorokyňa An­na, dcéra Fanuelova z Ašérovho kmeňa. Mala už po­kročilý vek. Keď sa vy­dala, žila s mužom sedem rokov, 37 po­tom do osem­desiatich štyroch rokov ako vdova. Ne­od­chádzala z chrámu, vo dne v noci slúžila Bohu pôs­tom a mod­lit­bami. 38 Práve v tej chvíli prišla aj ona, velebila Boha a všet­kým, čo očakávali vy­kúpenie Jeruzalema, rozp­rávala o dieťati. 39 Keď vy­konali všet­ko podľa Pánov­ho zákona, vrátili sa do Galiley, do svoj­ho mes­ta Nazareta. 40 Chlapček rás­tol a moc­nel, pl­ný múd­ros­ti, a Božia milosť bola s ním. Chlapec Ježiš v chráme41 Jeho rodičia každoročne putovali do Jeruzalema na veľkonočné sviat­ky. 42 Keď mal dvanásť rokov, tiež sa ta vy­brali na sviat­ky, ako bývalo zvykom. 43 Po Veľkej noci, keď sa vracali domov, chlapec Ježiš zo­stal v Jeruzaleme a jeho rodičia o tom ne­vedeli. 44 Keďže sa dom­nievali, že je nie­kde v sprievode, prešli deň ces­ty, po­tom ho hľadali medzi príbuz­nými a známymi. 45 Keď ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho tam. 46 Po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vy­pytuje sa. 47 Všet­ci, čo ho počúvali, boli ohromení jeho roz­um­nosťou a od­poveďami. 48 Keď ho zbadali, stŕp­li od údivu a jeho mat­ka mu po­vedala: Dieťa moje, čo si nám to urobil? Po­zri, tvoj otec a ja sme ťa s úzkosťou hľadali. 49 On im od­povedal: Ako to, že ste ma hľadali? Či ste ne­vedeli, že sa mám za­oberať tým, čo pat­rí môj­mu Ot­covi? 50 No oni jeho slovu ne­porozumeli. 51 Vrátil sa s nimi, prišiel do Nazareta a bol im po­slušný. Jeho mat­ka však uchovávala všet­ky jeho slová vo svojom srd­ci. 52 A Ježiš na­predoval v múdrosti, veku a obľube u Boha i u ľudí.

EkumenickýLukáš2

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček