Ekumenický › Lukáš › 17

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

O zvádzaní1 Po­tom po­vedal svojim učeníkom: Nie je možné, aby ne­prišli po­horšenia, ale beda tomu, skr­ze koho po­horšenia pri­chádzajú. 2 Lepšie by bolo, keby mu na šiju za­vesili mlyn­ský kameň a hodili ho do mora, než aby zviedol jed­ného z týchto maličkých. O odpúšťaní3 Dávaj­te si po­zor! 4 Ak sa tvoj brat pre­hreší, po­kar­haj ho! Ak robí po­kánie, od­pusť mu! Sila viery5 A čo by sa aj sedem ráz za deň proti tebe pre­hrešil a sedem ráz sa k tebe vrátil a po­vedal by: Ľutujem! , od­pusť mu! 6 Apoštoli po­vedali Pánovi: Daj nám väčšiu vieru! Neužitoční sluhovia7 Pán po­vedal: Ak by ste mali vieru ako horčičné zrn­ko a po­vedali by ste tej­to moruši: Vy­trh­ni sa aj s koreňom a pre­saď sa do mora! , po­slúch­la by vás. 8 Ak máte sluhu, ktorý orie, alebo pasie, kto z vás mu po­vie, keď sa vráti z poľa: Poď a hneď si sad­ni k stolu! 9 Vari mu skôr ne­povie: Pri­prav mi večeru, opáš sa a ob­sluhuj ma, kým sa ja nenajem a ne­na­pijem. Ty budeš jesť a piť až po­tom. 10 Či azda bude ďakovať sluhovi, že urobil, čo mu roz­kázal? Uzdravenie desiatich malomocných11 Tak aj vy, keď urobíte všet­ko, čo vám bolo pri­kázané, po­vedz­te: Sme ne­užitoční sluhovia. Urobili sme, čo sme boli po­vin­ní urobiť. 12 Na ces­te do Jeruzalema pre­chádzal Ježiš cez Samáriu a Galileu. 13 Keď vchádzal do jed­nej dediny, stretol desať malomoc­ných mužov. Už ďaleko za­stali 14 a hlas­no kričali: Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad na­mi! 15 Keď ich uvidel, po­vedal im: Choďte a ukážte sa kňazom! A keď od­chádzali, boli očis­tení. 16 Jeden z nich, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a sil­ným hlasom oslavoval Boha. 17 Pri Ježišových nohách padol na tvár a ďakoval mu. Bol to Samaritán. 18 Vtedy Ježiš po­vedal: Neboli vari očis­tení desiati? Kde sú os­tat­ní deviati? 19 Nenašiel sa nik ok­rem toh­to cudzin­ca, čo by sa bol vrátil a oslavoval Boha? Príchod Božieho kráľovstva20 A jemu po­vedal: Vstaň a choď. Tvoja viera ťa za­chránila. 21 Keď sa ho farizeji pýtali, kedy príde Božie kráľov­stvo, od­povedal im: Príchod Božieho kráľov­stva sa nedá spozorovať. 22 Ani ne­povedia: Hľa, tu je! , alebo: Tam­to je! Lebo Božie kráľov­stvo je medzi vami. 23 A učeníkom po­vedal: Prídu dni, keď si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka, ale ne­uvidíte. 24 Vtedy vám po­vedia: Hľa, tam je! Hľa, tu je! Ale vy nechoďte, nebežte za nimi! 25 Lebo ako blesk, keď sa za­blýs­ka, ožiari všet­ko od jed­ného kon­ca pod nebom až po druhý, tak bude aj Syn človeka vo svoj deň. 26 Ale najprv musí mnoho tr­pieť a byť za­vr­hnutý tým­to po­kolením. 27 Ako bolo za dní No­achových, tak bude aj za dní Syna človeka. 28 Jed­li, pili, ženili sa a vy­dávali až do dňa, keď No­ach vošiel do korábu. Vtedy prišla po­topa a všet­kých za­hubila. 29 Podob­ne bolo za dní Lótových: jed­li, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali. 30 V deň, keď Lót vy­šiel zo Sodomy, Boh zo­slal oheň a síru z neba a všet­kých za­hubil. 31 Tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. 32 Kto bude v ten deň na streche a svoje veci bude mať v dome, nech pre ne nezo­stupuje. Ani ten, čo bude na poli, nech sa ne­vracia. 33 Roz­pomeňte sa na Lótovu ženu. 34 Kto sa bude usilovať za­chovať si život, stratí ho, ale kto ho stratí, ten si ho za­chová. 35 Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jed­nej po­steli. Jeden bude vzatý a druhý ostane. 36 Dve budú spolu mlieť. Jed­na bude vzatá, druhá ostane. 37 Opýtali sa ho: Kde, Pane? On im po­vedal: Kde bude telo, tam sa zhromaždia aj supy.