EkumenickýLukáš10

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

Vyslanie učeníkov1 Po­tom určil sedem­desiatd­va iných a rozo­slal ich pred sebou po dvoch do každého mes­ta a osady, kam chcel sám ísť. 2 I po­vedal im: Žat­va je veľká, ale robot­níkov je málo. Pros­te pre­to Pána žat­vy, aby po­slal robot­níkov na svoju žat­vu! 3 Choďte! Hľa, po­sielam vás ako barán­kov medzi vl­kov. 4 Neber­te si mešec ani kap­su, ani obuv! Ces­tou sa pri po­zdrave s nikým ne­zdržuj­te! 5 Keď voj­dete do nie­ktorého domu, najprv po­vedz­te: Po­koj tomuto domu! 6 Ak tam bude syn po­koja, spočinie na ňom váš po­koj. Ak nie, vráti sa k vám. 7 Zo­staňte po­tom v tom dome! Jedz­te a pite, čo majú, lebo robot­ník je hoden svojej mzdy. Nechoďte z domu do domu! 8 Keď voj­dete do ktoréhokoľvek domu a prij­mú vás, jedz­te, čo vám pred­ložia. 9 Tam uzdravuj­te chorých a hlásaj­te im: Pri­blížilo sa k vám Božie kráľov­stvo. 10 Ak prídete do nie­ktorého mes­ta a ne­prij­mú vás, vy­j­dite do jeho ulíc a vy­hlás­te: 11 Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom mes­te prilepil na nohy. Vedz­te však, že sa pri­blížilo Božie kráľov­stvo. 12 Hovorím vám, že Sodomčanom bude v ten deň ľahšie ako tomu mes­tu. Beda neveriacim mestám13 Beda ti, Chorazin! Beda ti, Bet­sai­da! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zá­zraky, aké sa stali u vás, dáv­no by sedeli v popole ob­lečení v kajúcom rúchu a kajali sa. 14 Ale Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám. 15 A ty, Kafar­naum, vari sa budeš vy­vyšovať až do neba? Zrútiš sa do pod­svetia! 16 Kto vás počúva, mňa počúva. Kto vami po­hŕda, mnou po­hŕda. A kto po­hŕda mnou, po­hŕda tým, ktorý ma po­slal. Návrat učeníkov17 Sedem­desiati dvaja sa vrátili a s radosťou hovorili: Pane, v tvojom mene sa nám pod­dávajú aj zlí duchovia! 18 On im po­vedal: Videl som satana padať z neba ako blesk. 19 Dal som vám moc šliapať po hadoch a škor­piónoch i po všet­kých ne­priateľoch. Nič vám ne­uškodí. 20 No neraduj­te sa z toho, že sa vám pod­dávajú duchovia, ale raduj­te sa z toho, že vaše mená sú za­písané v nebi. Ježiš velebí Otca21 V tej hodine za­plesal Ježiš v Duchu Svätom: Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múd­rymi a roz­um­nými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. 22 Môj Otec mi odo­vzdal všet­ko. A nik ne­vie, kto je Syn, iba Otec. Ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. 23 Po­tom sa ob­rátil osobit­ne k učeníkom a po­vedal: Blaho­slavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte, 24 lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vy vidíte, ale ne­videli, a počuť, čo vy počúvate, ale ne­počuli. Milosrdný Samaritán25 Tu vy­stúpil jeden znalec zákona a po­kúšal Ježiša: Učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života? 26 Ježiš sa ho opýtal: A čo je na­písané v zákone? Ako tam čítaš? 27 On od­povedal: Milovať budeš Pána, svoj­ho Boha, z celého svoj­ho srd­ca, celej svojej duše, celej svojej sily a z celej svojej mys­le, a svoj­ho blížneho ako seba samého! 28 Správ­ne si od­povedal, po­vedal mu Ježiš. Toto rob a budeš žiť! 29 Ale on, aby sa ospravedl­nil, ďalej sa pýtal Ježiša: A kto je môj blížny? 30 Nato Ježiš začal rozp­rávať: Is­tý človek zo­stupoval z Jeruzalema do Jericha a do­stal sa do rúk zboj­níkov. Tí ho oz­bíjali, doráňali, nechali ho polo­mŕt­veho a od­išli. 31 Náhodou šiel touto ces­tou kňaz, ktorý ho síce videl, no obišiel ho. 32 Takis­to aj levita; keď prišiel na to mies­to a uvidel ho, obišiel ho. 33 No prišiel k nemu aj is­tý pocest­ný, Samaritán. Keď ho uvidel, prišlo mu ho ľúto. 34 Pri­stúpil k nemu, nalial mu na rany olej a víno a ob­viazal mu ich. Po­tom ho vy­ložil na svoje dobytča, za­viezol do hos­tin­ca a po­staral sa o neho. 35 Na druhý deň vy­bral dva denáre, dal ich hos­tin­skému a po­vedal: Staraj sa oňho; ak na neho vy­naložíš viac, na spiatočnej ces­te ti to za­platím. 36 Kto podľa teba z tých troch sa stal blížnym tomu, čo padol do rúk zboj­níkov? 37 On po­vedal: Ten, čo mu pre­ukázal milo­sr­den­stvo. A Ježiš po­vedal: Choď a rob podob­ne! Mária a Marta38 Ako išli ďalej, vošiel do jed­nej dediny, kde ho prijala do domu is­tá žena menom Mar­ta. 39 Mala ses­tru, ktorá sa volala Mária. Tá si sad­la Pánovi k nohám a počúvala jeho slová. 40 Mar­ta však mala pl­né ruky práce s obsluhou. Zrazu za­stala a po­vedala: Pane, ned­báš, že ma ses­tra nechá samu ob­sluhovať? Po­vedz jej, aby mi po­moh­la! 41 Pán jej však po­vedal: Mar­ta, Mar­ta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, 42 a po­treb­né je len jed­no. Mária si vy­brala dob­rý podiel, ktorý sa jej ne­od­níme.

EkumenickýLukáš10

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček