EkumenickýLukáš1

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

Úvod1 Hoci sa už viacerí po­kúšali vy­rozp­rávať rad-radom udalos­ti, ktoré sa u nás stali, 2 ako nám to podali tí, čo boli od začiat­ku očitými sved­kami a služob­ník­mi slova, 3 pred­sa som aj ja uznal za dob­ré dô­klad­ne a sú­stav­ne pre­bádať všet­ko od začiat­ku a na­písať ti, vznešený Te­ofil, 4 aby si po­znal spoľah­livosť náuky, do ktorej ťa za­svätili. Zvestovanie narodenia Jána Krstiteľa5 Za dní jud­ského kráľa Herodesa žil is­tý kňaz menom Za­chariáš z Abiášovej kňaz­skej triedy. Jeho manžel­ka bola z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. 6 Obaja boli spravod­liví pred Bohom, bez­úhon­ne si počínali podľa Pánových príkazov a ustanovení. 7 Ne­mali však deti, lebo Alžbeta bola ne­plod­ná a obaja boli už v pokročilom veku. 8 Raz, keď Za­chariáš konal pred Bohom kňaz­skú službu podľa poriad­ku svojej triedy, 9 podľa obyčaje kňaz­skej služby pri­padol na neho lós, aby vošiel do Pánov­ho chrámu a za­pálil kadid­lo. 10 Počas kadid­lovej obety sa von­ku mod­lilo veľké množs­tvo ľudu. 11 Za­chariášovi sa zjavil Pánov an­jel, ktorý stál po pravej strane kadid­lového ol­tára. 12 Pri po­hľade naň sa Za­chariáš preľakol a zmoc­nila sa ho hrôza. 13 Ale an­jel mu po­vedal: Neboj sa, Za­chariáš, tvoja pros­ba bola vy­počutá. Tvoja manžel­ka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. 14 Budeš sa radovať a plesať, a mnohí sa po­tešia z jeho narodenia. 15 Veď bude veľký pred Pánom, nebude piť víno ani opoj­né nápoje a bude pl­ný Ducha Svätého už v matkinom lone. 16 Mnohých z izraelských synov ob­ráti k Pánovi, ich Bohu. 17 On sám pôj­de pred ním v Eliášovom duchu a v jeho sile, aby ob­rátil srd­cia ot­cov k deťom a ne­pos­lušných k múdrosti spravod­livých, a pri­pravil tak Pánovi do­konalý ľud. 18 Za­chariáš po­vedal an­jelovi: Podľa čoho to po­znám? Veď ja som starec a moja manžel­ka je v pokročilom veku. 19 An­jel mu od­povedal: Ja som Gab­riel, ktorý stojí pred Bohom, a má po­slanie pre­hovoriť s tebou a odo­vzdať ti túto radost­nú zvesť. 20 Hľa, onemieš a nebudeš schop­ný pre­hovoriť až do dňa, keď sa to stane, lebo si ne­uveril mojim slovám, ktoré sa spl­nia vo svojom čase. 21 Ľud čakal na Za­chariáša a čudoval sa, že sa tak dlho zdržiava v chráme. 22 Keď však vy­šiel, nebol už schop­ný k nim pre­hovoriť. A tak spoz­nali, že mal v chráme videnie; dával im len znamenia a zo­stal ne­mý. 23 Len čo sa skončili dni jeho kňaz­skej služby, od­išiel domov. 24 Po tých­to dňoch jeho manžel­ka Alžbeta počala. A skrývala to päť mesiacov. Hovorila: 25 Toto mi urobil Pán v dňoch, keď milos­tivo zhliadol, aby ma zbavil han­by pred ľuďmi. Zvestovanie narodenia Ježiša Krista26 V šiestom mesiaci po­slal Boh an­jela Gab­riela do galilej­ského mes­ta Nazareta, 27 k panne za­snúbenej mužovi menom Jozef, z domu Dávidov­ho. Meno pan­ny bolo Mária. 28 Keď vošiel k nej, po­vedal: Raduj sa, milos­ti pl­ná, Pán s tebou. 29 Ona sa za­razila nad jeho rečou a roz­mýšľala, čo ten­to po­zdrav znamená. 30 An­jel po­kračoval: Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. 31 Hľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. 32 On sa bude volať synom Naj­vyššieho a Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. 33 Bude kraľovať nad Jákobovým domom naveky a jeho kráľov­stvu nebude kon­ca. 34 Mária od­povedala an­jelovi: Ako sa to stane? Veď ja ne­poz­nám muža. 35 An­jel jej od­povedal: Duch Svätý zo­stúpi na teba a za­tôni ťa moc Naj­vyššieho, a pre­to aj dieťa bude sväté a bude sa volať Božím Synom. 36 Po­zri, aj tvoja príbuz­ná Alžbeta, ktorú po­kladali za ne­plod­nú, počala vo svojej starobe syna a je už v šiestom mesiaci, aj keď o nej hovorili, že je ne­plod­ná, 37 lebo u Boha nič nie je ne­možné. 38 Na to Mária od­povedala: Som služob­nica Pána, nech sa mi stane podľa tvoj­ho slova. A an­jel od nej od­išiel. Mária na návšteve u Alžbety39 V tých dňoch sa Mária vy­dala na ces­tu a ponáhľala sa do jud­ského mes­ta v hornatom kraji. 40 Vošla do Za­chariášov­ho domu a po­zdravila Alžbetu. 41 Keď Alžbeta počula Máriin po­zdrav, po­hlo sa dieťa v jej lone a Alžbetu na­pl­nil Duch Svätý. 42 I zvolala hlas­no: Požeh­naná si medzi ženami a požeh­naný je plod tvoj­ho lona! 43 Ako to, že mat­ka môj­ho Pána pri­chádza ku mne? 44 Hľa, len čo mi v ušiach za­znel tvoj po­zdrav, od rados­ti sa po­hlo dieťa v mojom lone. 45 Blaho­slavená, ktorá uverila, lebo sa spl­ní, čo jej oznámil Pán. Máriin chválospev46 Vtedy Mária pre­hovorila: Velebí moja duša Pána 47 a môj duch zajasal v Bohu, mojom Spasiteľovi, 48 lebo zhliadol na poníženosť svojej služob­nice. Hľa, od­teraz ma budú blaho­slaviť všet­ky po­kolenia, 49 pre­tože veľké veci mi urobil ten, ktorý je moc­ný, a sväté je jeho meno, 50 a jeho milo­sr­den­stvo je z pokolenia na po­kolenie s tými, čo sa ho boja. 51 Prejavil silu svojím ramenom; rozp­týlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú; 52 moc­nárov zo­sadil z trónov a po­výšil ponížených. 53 Hlad­ných na­sýtil dob­rotami a boháčov pre­pus­til na­práz­dno. 54 Ujal sa Iz­raela, svoj­ho služob­níka, lebo pamätá na milo­sr­den­stvo, 55 ako sľúbil našim ot­com: Ab­rahámovi a jeho po­tom­stvu naveky. 56 Mária zo­stala s Alžbetou asi tri mesiace a po­tom sa vrátila domov. Narodenie Jána Krstiteľa57 Alžbete nadišiel čas pôrodu i porodila syna. 58 Keď jej známi a príbuz­ní počuli, že ju Pán ob­daroval milo­sr­den­stvom, radovali sa s ňou. 59 Na ôs­my deň prišli ob­rezať dieťa a chceli ho na­zvať ot­covým menom — Za­chariáš. 60 Ale mat­ka po­vedala: Nie, bude sa volať Ján. 61 Oni hovorili: Veď ne­máš v rodine ni­koho, kto by sa tak volal. 62 Ob­rátili sa na jeho ot­ca, ako ho chce po­menovať. 63 On požiadal o tabuľku a na­písal: Jeho meno je Ján. Všet­ci sa tomu čudovali. 64 Hneď sa mu ot­vorili ús­ta, roz­viazal jazyk i pre­hovoril, a velebil Boha. 65 Vtedy sa všet­kých susedov zmoc­nil strach a po celom hor­natom jud­skom kraji sa rozp­rávalo o týchto udalos­tiach. 66 Všet­ci, čo to počuli, klád­li si otáz­ku: Čím len bude ten­to chlapček? Pre­tože Pánova ruka bola s ním. Zachariášovo proroctvo67 Jeho otec Za­chariáš, na­pl­nený Duchom Svätým, prorokoval tak­to: 68 Požeh­naný Pán, Boh Iz­raela, lebo navštívil a vy­kúpil svoj ľud 69 a vzbudil nám moc­ného Spasiteľa v dome svoj­ho služob­níka Dávida, 70 ako od­dáv­na hovoril ús­tami svojich prorokov 71 že nás oslobodí od našich ne­priateľov a z rúk všet­kých, čo nás nenávidia. 72 Pre­ukázal milo­sr­den­stvo našim ot­com a roz­pamätal sa na svoju svätú zmluvu, 73 na prísahu, ktorou sa za­viazal nášmu ot­covi Ab­rahámovi, 74 že nám, po vy­slobodení z ruky ne­priateľov, umožní slúžiť mu bez strachu 75 vo svätos­ti a v spravodlivosti pred jeho tvárou po všet­ky naše dni. 76 A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Naj­vyššieho, lebo pôj­deš pred Pánom, aby si mu pri­pravil ces­ty; 77 a dal po­znať jeho ľudu spásu, že mu náš Boh od­pus­tí hriechy 78 z hĺbky svoj­ho milo­sr­den­stva, vďaka ktorému nás navštívi Pri­chádzajúci z výsosti, 79 aby sa zjavil tým, čo sedia v tme a v tôni smr­ti, a upriamil naše kroky na ces­tu po­koja. 80 Chlapček rás­tol a moc­nel na duchu. Žil na púšti až do dňa, keď verej­ne vy­stúpil pred Iz­raelom.

EkumenickýLukáš1

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček