Ekumenický › Kazateľ › 12

Kazateľ

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

1 Pamätaj na svoj­ho Stvoriteľa v dňoch svojej mlados­ti, kým ne­prídu zlé dni a ne­prib­lížia sa roky, keď po­vieš: Ne­mám v nich záľubu. 2 Skôr než sa za­tmie sln­ko, svet­lo, mesiac a hviez­dy a ob­laky sa vrátia po daždi, 3 vtedy sa strážcovia domu budú triasť, skrivia sa sil­ní muži, čo melú, pre­stanú pracovať, lebo ich bude málo, a za­tem­nia sa, čo vy­zerajú z okien. 4 Za­vrú sa dvere na ulicu, stl­mí sa hlas mlyna a zmení sa na hlas vtáka. Aj pies­ne budú znieť tl­mene. 5 Vy­výšeniny budú vzbudzovať strach a ces­ta bude po­strachom. Rozk­vit­ne man­dľov­ník, kobyl­ka stratí silu, kapary sa minú účin­ku. Človek totiž ide do svoj­ho večného domu a na ces­te sa zo­skupujú smútiaci. 6 Skôr, než sa roz­trh­ne striebor­ný motúzik a roz­bije sa zlatá čaša, rozt­riešti sa džbán nad prameňom, poláme sa koleso na stud­ni, 7 prach sa vráti do zeme, tak ako bol, a duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal. 8 Már­nosť már­nos­tí, po­vedal Kazateľ, všet­ko je már­nosť. 9 Ok­rem toho, že Kazateľ bol mudrc, vy­učoval ľud po­znaniu, uvažoval, skúmal a usporadúval mnohé prís­lovia. 10 Kazateľ sa usiloval náj­sť vhod­né slová, spoľah­livo na­písané slová prav­dy. 11 Ako ost­ne sú slová múd­rych a ako vbité klin­ce sú zbier­ky prís­loví — jeden pas­tier ich dal. 12 Ok­rem tých­to vecí, syn môj, maj sa na po­zore! Písaniu kníh nieto kon­ca-kraja a mnohé pre­mýšľanie unavuje telo. 13 Slovo na záver všet­kého, čo si počul: Boha sa boj a jeho pri­kázania za­chovávaj, lebo toto je po­vin­nosť každého človeka! 14 Boh pred­volá na súd každý čin, všet­ko, čo je skryté, či je to dob­ré, alebo zlé.