EkumenickýJózua17

Józua

1 Aj kmeňu Menaššeho lósom pri­padol podiel, lebo on je Jozefov pr­vorodený. Makír, pr­vorodený syn Menaššeho, otec Gileáda, keďže bol bojov­níkom, do­stal Gileád a Bášan. 2 Aj os­tat­ným Menašše­ov­com pri­padol podiel podľa ich rodov: synom Abíezerovým, Chélekovým, As­ríelovým, Šekemovým, Chéferovým a Šemídovým. To boli mužs­kí po­tom­kovia Menaššeho, Jozefov­ho syna, podľa ich rodov. 3 No Celof­chád, Chéferov syn, Gileádov syn, Makírov syn, Menašše­ov syn, ne­mal synov, iba dcéry. Volali sa: Mach­la, Nóa, Chog­la, Mil­ka a Tir­ca. 4 Pred­stúpili pred kňaza Eleazára, Jozuu, syna Núna, i kniežatá a po­vedali: Hos­podin pri­kázal Mojžišovi, aby aj nám dal dedičné vlast­níc­tvo medzi našimi brat­mi. Aj im dal dedičné vlast­níc­tvo podľa Hos­podinov­ho roz­kazu medzi vlast­níc­tvom bratov ich ot­ca. 5 Tak pri­pad­lo Menaššemu desať dielov ok­rem krajiny Gileád a Bášan za Jor­dánom, 6 lebo Menaššeho dcéry do­stali dedičné vlast­níc­tvo medzi jeho syn­mi. Krajina Gileád pri­pad­la os­tat­ným Menašše­ov­com. 7 Menaššeho územie siahalo od Ašéru k Mikmetátu, čo leží východ­ne od Síchemu. Po­tom sa hranica tiah­ne na juh k Én-Tap­púachčanom. 8 Okolie Tap­púachu pri­pad­lo Menaššemu, ale mes­to Tap­púach pat­rilo Ef­rajimov­com. 9 Ďalej hranica zo­stupuje k potoku Kána. Mes­tá južne od po­toka medzi mes­tami Menaššeho pat­ria Ef­rajimu. Hranica Menaššeho sa však tiah­ne sever­ne od po­toka a končí sa pri mori. 10 Južná časť pat­rí Ef­rajimu a sever­ná Menaššemu. Hranicou medzi nimi bolo more. Na severe sa jeho územie dotýka územia Ašéra a na východe Jis­sákara. 11 Na území Jis­sákara a Ašéra pat­ril Menaššemu: Bét-Šeán a priľah­lé osady, Jib­leám a priľah­lé osady, obyvatelia Dóru a priľah­lé osady, obyvatelia Én-Dóru a priľah­lé osady, obyvatelia Taanaku a priľah­lé osady, obyvatelia Megid­da a priľah­lé osady, tri hor­ské pás­ma. 12 Menašše­ov­ci však ne­moh­li ob­sadiť tieto mes­tá, a tak sa Kanaánčanom darilo zo­stať bývať v tejto krajine. 13 Keď Iz­raeliti zo­sil­neli, prinútili Kanaánčanov k robote, no nedokázali ich vy­hnať. 14 Jozefovi po­tom­kovia po­vedali Jozu­ovi: Prečo si nám dal do dedičného vlast­níc­tva len jeden podiel a jed­nu čias­t­ku? My sme pred­sa veľký národ, lebo nás Hos­podin doteraz požeh­nával. 15 Jozua im od­vetil: Ak ste veľký národ a po­horie Ef­rajim vám ne­stačí, choďte do lesa a klčuj­te zem v krajine Periz­zejov a Refájov. 16 Jozefovi po­tom­kovia po­vedali: Po­horie nám ne­stačí a všet­ci Kanaán­ci, ktorí bývajú v údolí, majú želez­né vozy. Majú ich aj tí, čo sú v Bét-Šeáne a priľah­lých osadách, a aj tí, čo bývajú v údolí Jez­reel. 17 Jozua po­vedal Jozefov­mu domu, Ef­rajimov­com a Menašše­ov­com: Si počet­ný národ a máš veľkú silu, nebudeš mať len jeden podiel, 18 ale aj po­horie bude tvoje. Ak je tam les, vy­klčuj ho a bude tvoj až po jeho okraj, lebo vy­ženieš Kanaánčanov, hoci majú želez­né vozy a sú sil­ní.

EkumenickýJózua17

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček