Ekumenický › Ján › 6

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Nasýtenie zástupu1 Po­tom Ježiš od­išiel na druhú stranu Galilej­ského, čiže Tiberiad­ského mora. 2 Šiel za ním veľký zá­stup ľudí, pre­tože videli znamenia, ktoré robil na chorých. 3 Ježiš vy­stúpil na vrch a po­sadil sa tam so svojimi učeník­mi. 4 Blížila sa Pas­cha, židov­ský sviatok. 5 Keď Ježiš po­z­dvihol oči a videl, že k nemu pri­chádza veľký zá­stup, po­vedal Filipovi: Kde na­kúpime chleba, aby sa títo najed­li? 6 Ale to po­vedal pre­to, že ho chcel vy­skúšať, lebo sám vedel, čo urobí. 7 Filip mu od­povedal: Ani za dve­sto denárov chleba nebude do­sť, aby sa každému ušlo as­poň trochu. 8 Jeden z jeho učeníkov, On­drej, brat Šimona Pet­ra, mu po­vedal: 9 Je tu chlapec, ktorý má päť jačmen­ných chlebov a dve ryby; ale čo je to pre toľkých? 10 Ježiš pri­kázal: Usaďte ľudí! Na tom mies­te bolo mnoho trávy. Po­sadalo si tam teda okolo päťtisíc mužov. 11 Ježiš vzal chleby, dob­rorečil a roz­dával sediacim; podob­ne aj z rýb toľko, koľko chceli. 12 Keď sa na­sýtili, po­vedal svojim učeníkom: Po­zbieraj­te nalámané zvyšky, aby nič ne­vyšlo naz­mar! 13 Po tých, čo jed­li, po­zbierali teda nalámané zvyšky jačmen­ných chlebov a na­pl­nili nimi dvanásť košov. 14 Ľudia, ktorí videli znamenie, čo vy­konal Ježiš, hovorili: Toto je na­ozaj prorok, ktorý má prísť na svet. 15 Keď Ježiš spoz­nal, že chcú prísť a zmoc­niť sa ho, aby ho urobili kráľom, od­išiel znova na vrch, aby bol cel­kom sám. Ježiš chodí po mori16 Keď sa zvečerilo, zišli jeho učeníci k moru, 17 na­stúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafar­nau­ma. Bola už tma a Ježiš sa k nim ešte ne­vrátil. 18 More sa búrilo, keďže dul sil­ný vietor. 19 Od­plavili sa asi na dvad­saťpäť až trid­sať stadií, keď zbadali Ježiša kráčať po mori a pri­bližovať sa k lodi. Naľakali sa. 20 On im však po­vedal: Ja som to, neboj­te sa! 21 Chceli ho vziať na loď, ale loď čo­skoro pri­stála pri brehu, ku ktorému sa plavili. Ježiš — chlieb života22 Na druhý deň si zá­stup, čo zo­stal na druhej strane mora, všimol, že tam bola iba jediná loďka a že Ježiš ne­na­stúpil na loď so svojimi učeník­mi, ale že učeníci od­išli sami. 23 Prišli aj iné loďky z Tiberiady blíz­ko k miestu, kde jed­li chlieb, keď Pán dob­rorečil. 24 Keď zá­stup videl, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci, na­stúpili aj oni na loďky, prišli do Kafar­nau­ma a hľadali Ježiša. 25 Keď ho našli na druhej strane mora, po­vedali mu: Rab­bi, kedy si sa sem do­stal? 26 Ježiš im od­povedal: Amen, amen, hovorím vám: Nehľadáte ma pre­to, že ste videli znamenia, ale pre­to, že ste jed­li z chlebov a na­sýtili ste sa. 27 Ne­usiluj­te sa o pominuteľný po­krm, ale o pokrm, ktorý zo­stáva pre večný život a ktorý vám dá Syn človeka, lebo jeho Otec, ktorý je Boh, označil svojou pečaťou. 28 Oni mu po­vedali: Čo máme robiť, aby sme konali Božie skut­ky? 29 Ježiš im od­povedal: Božím skut­kom je, keď veríte v toho, ktorého on po­slal. 30 Na to mu po­vedali: Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? 31 Naši ot­covia jed­li man­nu na púšti, ako je na­písané: Dal im jesť chlieb z neba. 32 Ježiš im po­vedal: Amen, amen, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva ten pravý chlieb z neba, 33 pre­tože Boží chlieb je ten, čo zo­stupuje z neba a dáva svetu život. 34 Oni mu po­vedali: Pane, vždy nám dávaj ten­to chlieb! 35 Ježiš im od­povedal: Ja som chlieb života. Kto pri­chádza ku mne, ni­kdy nebude hladovať; a kto verí vo mňa, ni­kdy nebude smäd­ný. 36 No po­vedal som vám, že hoci ste ma videli, ne­veríte. 37 Všet­ci, ktorých mi dáva Otec, prídu ku mne, a toho, kto pri­chádza ku mne, ne­odoženiem. 38 Veď som nezos­túpil z neba, aby som pl­nil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma po­slal. 39 A vôľou toho, ktorý ma po­slal, je, aby som ne­stratil ni­koho z tých, čo mi dal, ale aby som ich vzkriesil v posledný deň. 40 Veď to je vôľa môj­ho Ot­ca, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. 41 Tu Židia re­ptali proti ne­mu, pre­tože po­vedal: Ja som chlieb, ktorý zo­stúpil z neba, 42 a na­mietali: Vari to nie je Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca a mat­ku po­známe? Ako to, že teraz hovorí: Zo­stúpil som z neba? 43 Ježiš im od­povedal: Nešom­rite medzi sebou! 44 Ni­kto ne­môže prísť ku mne, ak ho ne­pritiah­ne Otec, ktorý ma po­slal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. 45 U prorokov je na­písané: Všet­ci budú po­učení od Boha. Každý, kto počul Otca a dal sa ním po­učiť, pri­chádza ku mne. 46 Nie že by nie­kto bol videl Ot­ca; Otca videl iba ten, kto je od Boha. 47 Amen, amen, hovorím vám: Kto verí, má večný život. 48 Ja som chlieb života. 49 Vaši ot­covia jed­li man­nu na púšti a po­mreli. 50 Toto je ten chlieb, ktorý zo­stupuje z neba, aby nezom­rel nik, kto bude z neho jesť. 51 Ja som ten živý chlieb, ktorý zo­stúpil z neba. Ak nie­kto je z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta. 52 Nato sa začali Židia medzi sebou hádať a hovorili: Ako nám ten­to môže dať jesť svoje telo? 53 Ježiš im po­vedal: Amen, amen, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. 54 Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55 Veď moje telo je pravý po­krm a moja krv je pravý nápoj. 56 Kto je moje telo a pije moju krv, zo­stáva vo mne a ja v ňom. 57 Ako mňa po­slal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. 58 Toto je ten chlieb, ktorý zo­stúpil z neba, a nie aký jed­li ot­covia a po­mreli. Kto je ten­to chlieb, bude žiť naveky. 59 To po­vedal, keď vy­učoval v synagóge v Kafarnaume. Účinky Ježišovej reči60 Vtedy mnohí z jeho učeníkov, čo to počuli, po­vedali: Tvr­dá je táto reč. Kto ju môže počúvať? 61 Keďže Ježiš sám vedel, že jeho učeníci proti tomu šom­rú, po­vedal im: Toto vás po­horšuje? 62 A čo až uvidíte Syna človeka vy­stupovať ta, kde bol pred­tým? 63 Duch oživuje, telo nič ne­osoží! Slová, ktoré som vám po­vedal, sú Duch a život. 64 No medzi vami sú nie­ktorí, čo ne­veria. Ježiš totiž vedel od začiat­ku, ktorí ne­veria a kto ho zradí. 65 A do­dal: Pre­to som vám po­vedal, že ni­kto ne­môže prísť ku mne, ak mu to nezaručí Otec. Petrovo vyznanie66 Pre­to mnohí z jeho učeníkov ho opus­tili a viac s ním nechodili. 67 Tu po­vedal Ježiš Dvanás­tim: Aj vy chcete odísť? 68 Od­povedal mu Šimon Peter: Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života 69 a my sme uverili a spoz­nali, že ty si Boží Svätý. 70 Ježiš im od­povedal: Ne­vyvolil som si vás azda Dvanás­tich? No jeden z vás je diabol. 71 Po­vedal to o Judášovi, synovi Šimona Iškari­ot­ského. Ten ho totiž mal zradiť — jeden z Dvanástich.