Ekumenický › Ján › 17

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Ježišova veľkňazská modlitba1 Keď to Ježiš po­vedal, zdvihol oči k nebu a hovoril: Otče, prišla hodina; os­láv svoj­ho Syna, aby Syn os­lávil teba. 2 A ako si mu dal moc nad každým telom, tak nech on dá večný život všet­kým, ktorých si mu dal. 3 A večný život je v tom, aby po­znali teba, jediného, pravého Boha i toho, ktorého si po­slal, Ježiša Kris­ta. 4 Ja som ťa os­lávil na zemi tým, že som do­konal dielo, ktoré si mi dal vy­konať. 5 A teraz ty, Otče, os­láv ma u seba slávou, ktorú som mal pri tebe skôr, ako po­vs­tal svet! 6 Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli tvoji a dal si ich mne; a oni za­chovali tvoje slovo. 7 Teraz spoz­nali, že všet­ko, čo si mi dal, je od teba; 8 lebo slová, ktoré si dal ty mne, odo­vzdal som im, oni ich prijali a spoz­nali v pravde, že som vy­šiel od teba a uverili, že si ma ty po­slal. 9 Prosím za nich. Ne­prosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. 10 A všet­ko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje a ja som v nich os­lávený. 11 Už viac nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe, Svätý Otče, za­chovávaj ich v tvojom mene, ktoré si mi dal, aby boli jed­no ako my. 12 Kým som bol s nimi, ja som ich za­chovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a ni­kto z nich sa ne­stratil, iba syn za­tratenia, aby sa spl­nilo Pís­mo. 13 Teraz idem k tebe a toto hovorím vo svete, aby mali v sebe moju radosť, a to ú­pl­nú. 14 Dal som im tvoje slovo a svet ich nenávidel, pre­tože nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. 15 Ne­prosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred zlým. 16 Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. 17 Po­sväť ich v pravde; tvoje slovo je prav­da! 18 Ako si ma ty po­slal do sveta, tak som ich aj ja po­slal do sveta. 19 A po­sväcujem sa pre nich, aby aj oni boli po­svätení v pravde. 20 Ne­prosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skr­ze ich slovo uveria vo mňa; 21 aby všet­ci boli jed­no, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma ty po­slal. 22 A slávu, ktorú si dal mne, dal som ja im, aby boli jed­no, ako sme my jed­no — 23 ja v nich a ty vo mne, aby boli tak do­konale jed­no, aby svet po­znal, že si ma ty po­slal a za­miloval si si ich tak ako mňa. 24 Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja; aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, pre­tože si ma miloval ešte pred stvorením sveta. 25 Spravod­livý Otče, svet ťa ne­poz­nal, ale ja som ťa po­znal a aj títo po­znali, že si ma ty po­slal. 26 Ohlásil som im tvoje meno a ešte ho ohlásim, aby v nich bola lás­ka, ktorou si ma miloval a aby som ja bol v nich.