Ekumenický › Jakubov › 3

Jakubov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5

Jazyk1 Bratia moji, nech­cite mnohí byť učiteľmi, veď viete, že budeme prís­nejšie súdení. 2 Všet­ci sa totiž v mnohom pre­hrešujeme. Ak sa nie­kto ne­preh­rešuje slovom, je do­konalý muž, schop­ný ud­ržať na uzde aj celé telo. 3 Keď koňom dávame do papule zubad­lá, aby nás po­slúchali, usmerňujeme tým aj celé ich telo. 4 Alebo si pred­stav­te aj lode: Hoci sú také veľké a ženú ich prud­ké vet­ry, usmerňuje ich cel­kom malé kor­mid­lo, kam­koľvek chce kor­midel­ník. 5 Tak aj jazyk je síce malou časťou tela, ale do­káže veľké veci. 6 Aj jazyk je oheň, svet ne­právos­ti. Medzi našimi úd­mi je za­sadený ako ten, čo poškv­rňuje celé telo a ničí celý náš život, sám pod­paľovaný pek­lom. 7 Všet­ky druhy divej zveri, aj vtákov, plazov a mor­ských tvorov môže skrotiť človek a aj skrotil, 8 ale jazyk, toto ne­pokoj­né zlo, pl­né smr­tiaceho jedu, nik z ľudí ne­vládze skrotiť. 9 Ním dob­rorečíme Pánovi a Ot­covi a ním pre­klíname ľudí, stvorených na Božiu podobu. 10 Z tých is­tých úst vy­chádza dob­rorečenie i kliat­ba. Bratia moji, ne­má to tak byť! 11 Vari z jedného prameňa tým is­tým ot­vorom vy­viera slad­ká aj hor­ká voda? 12 Bratia moji, môže azda figov­ník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň ne­môže vy­dať slad­kú vodu. Múdrosť zhora13 Kto je medzi vami múd­ry a roz­um­ný? Nech dob­rým správaním pre­ukáže svoje skut­ky v múdrej skrom­nos­ti. 14 Ak však máte v srdci tr­p­kú závisť a ne­znášan­livosť, ne­vych­vaľuj­te sa a neluhaj­te proti prav­de. 15 To nie je múd­rosť pri­chádzajúca zhora, ale prízem­ná, teles­ná a diabol­ská. 16 Veď kde je závisť a ne­znášan­livosť, tam je ne­pokoj a všet­ko možné zlo. 17 No múd­rosť, ktorá pri­chádza zhora, je predovšet­kým čis­tá, po­tom po­kojamilov­ná, ohľadu­pl­ná, ús­tretová, pl­ná milo­sr­den­stva a dob­rého ovocia, bez pred­sud­kov a bez po­krytec­tva. 18 A ovocie spravod­livos­ti sa roz­sieva v pokoji tým, čo šíria po­koj.