Ekumenický › Jakubov › 2

Jakubov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5

Varovanie pred uprednostňovaním1 Bratia moji, ne­spájaj­te vieru v nášho Pána slávy Ježiša Kris­ta s uprednostňovaním nie­koho. 2 Lebo ak by do vášho zhromaždenia vošiel muž so zlatými prs­teňmi, v nádhernom rúchu a vošiel by aj chudob­ný v biednom odeve, 3 a vy by ste so sym­pati­ou po­hliad­li na toho, čo má nád­her­ný odev, a po­vedali by ste: Ty sa po­saď pek­ne sem! , za­tiaľ čo chudob­nému by ste po­vedali: Ty stoj tam alebo sad­ni si k mojej pod­nožke!, 4 vari ste tým­to ne­urobili roz­diel medzi nimi a ne­stali ste sa zle usudzujúcimi sud­cami? 5 Bratia moji milovaní, počúvaj­te: Azda Boh ne­vyvolil tých, čo sú podľa sveta chudob­ní, aby sa stali bohatými vo viere a dedičmi kráľov­stva, pri­sľúbeného tým, čo ho milujú? 6 Avšak vy ste chudob­ného znevážili. Vari vás práve bohatí ne­ut­láčajú a ne­vláčia pred súdy? 7 Nerúhajú sa práve oni vznešenému menu, ktoré sa vzývalo nad vami? 8 Dob­re robíte, ak uskutočňujete kráľov­ský zákon podľa Pís­ma: Milovať budeš svoj­ho blížneho ako samého seba! 9 Ak však nie­koho upred­nos­tňujete, páchate hriech a zákon vás usvedčuje z jeho pre­stúpenia. 10 Veď keby nie­kto za­choval celý zákon, ale pre­stúpil by ho v jednom pri­kázaní, pre­vinil by sa proti všet­kým. 11 Veď ten, ktorý po­vedal: Ne­scudzoložíš! , po­vedal aj: Nezabiješ! A keď aj necudzoložíš, ale za­bíjaš, pre­stupuješ zákon. 12 Hovor­te a konaj­te tak ako tí, čo majú byť súdení podľa zákona slobody! 13 Bez milo­sr­den­stva čaká súd na toho, kto ne­pre­ukázal milo­sr­den­stvo. Milo­sr­den­stvo však víťazí nad súdom. Viera a skutky14 Čo osoží, bratia moji, ak nie­kto hovorí, že má vieru, ale ne­má skut­ky? Či ho môže taká viera spasiť? 15 Ak brat alebo ses­tra sú bez šiat a chýba im den­ný po­krm, 16 čo im po­môže, ak im nie­kto z vás po­vie: Choďte v pokoji, zo­hrej­te sa a najedz­te sa! — no nedáte im, čo po­trebujú pre telo? 17 Tak aj viera: Ak sa nedokazuje skut­kami, sama osebe je mŕt­va. 18 Ale nie­kto po­vie: Ty máš vieru, ja mám skut­ky. Ukáž mi svoju vieru bez skut­kov a ja ti ukážem vieru zo svojich skut­kov. 19 Ty veríš, že je jeden Boh, a dob­re robíš. Ale aj démoni veria, a trasú sa. 20 Nerozum­ný človek, chceš si vôbec uvedomiť, že viera bez skut­kov je neúčin­ná? 21 Vari náš otec Ab­rahám nebol ospravedl­nený zo skut­kov, keď svoj­ho syna Izáka položil na obet­ný ol­tár? 22 Vidíš, že viera spolu­pôsobila s jeho skut­kami a že zo skut­kov sa viera stala do­konalou? 23 Tak sa spl­nilo Pís­mo, ktoré hovorí: Ab­rahám uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravod­livosť. A bol na­zvaný Božím priateľom. 24 Vidíte, že človek je ospravedl­nený zo skut­kov, a nie iba z viery. 25 Podob­ne aj ne­vies­t­ka Ráchab: Vari nebola ospravedl­nená zo skut­kov, keď prijala po­slov a po­slala ich inou ces­tou? 26 Veď ako je telo mŕt­ve bez ducha, tak je i viera mŕt­va bez skut­kov.