EkumenickýIzaiáš6

Izaiáš

Povolanie proroka1 V roku, keď zo­mrel kráľ Uzzija, videl som Pána sedieť na vy­sokom a vznešenom tróne. Okraje jeho rúcha na­pĺňali chrám. 2 Nad ním stáli serafi. Každý mal po šesť krídel: dvoma si za­krývali tvár, dvoma si za­krývali nohy a dvoma lietali. 3 Jeden druhému volal: Svätý, svätý, svätý je Hos­podin zá­stupov, celá zem je pl­ná jeho slávy. 4 Prahy dverí sa za­chveli od hlasu volajúceho a chrám sa na­pl­nil dymom. 5 Po­vedal som: Beda mi, som stratený, lebo som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami a moje oči videli kráľa, Hos­podina zá­stupov. 6 Priletel ku mne jeden zo serafov, v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára. 7 Dot­kol sa mi perí a po­vedal: Hľa, toto sa dot­klo tvojich perí, zmiz­la tvoja vina a tvoj hriech je od­stránený. 8 Po­tom som počul hlas Pána, ktorý po­vedal: Koho mám po­slať, kto ta pôj­de? Po­vedal som: Hľa, tu som, pošli mňa! 9 Po­vedal: Choď a po­vedz tomuto národu: Počúvaj­te, len počúvaj­te, ale nerozumej­te, hľaďte, len sa dívaj­te, ale necháp­te! 10 Urob bez­cit­ným srd­ce toh­to ľudu, za­pchaj mu uši a za­stri oči, aby očami ne­videl a ušami ne­počul, aby jeho srd­ce nechápalo, ne­ob­rátil sa a ne­vy­zdravel. 11 Po­vedal som: Do­kedy, Pane? Po­vedal: Do­vtedy, kým ne­spust­nú mes­tá a budú bez obyvateľov a domy bez ľudí, kým sa zem ne­stane púšťou. 12 Hos­podin ďaleko od­vedie ľudí a v krajine na­stane veľké spus­tošenie. 13 Ak v nej zo­stane ešte desatina, bude spálená ako po­svät­né stromy — terebint a dub, z ktorých pri stínaní zo­stane iba kmeň. Ich peň je sväté semeno.

EkumenickýIzaiáš6

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček