Ekumenický › Izaiáš › 55

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Hospodinova večná zmluva1 Poďte všet­ci smäd­ní k vode! Aj vy, čo ste bez peňazí, poďte! Kupuj­te a jedz­te, poďte a kupuj­te, kupuj­te za­dar­mo bez platenia víno aj mlieko. 2 Prečo dávate peniaze za to, čo nie je chlieb, a vašu robotu za to, čo ne­na­sýti? Po­zor­ne ma počúvaj­te a budete jesť dob­roty, vaše hrd­lo si v hojnosti po­chutí. 3 Na­kloňte si uši a poďte ku mne, počúvaj­te a budete žiť. Uzav­riem s vami večnú zmluvu, pre­ukážem milo­sr­den­stvo pri­sľúbené Dávidovi. 4 Hľa, urobil som ho sved­kom pre ľudí, ich kniežaťom a vlád­com. 5 Hľa, pri­voláš národ, ktorý ne­poz­náš. Národy, čo ťa ne­poz­najú, pri­beh­nú k tebe, kvôli Hos­podinovi, tvoj­mu Bohu, Svätému Iz­raela, lebo ťa os­lávil. Sila Hospodinovho slova6 Hľadaj­te Hos­podina, kým sa dá náj­sť, volaj­te ho, do­kiaľ je na­blíz­ku. 7 Bez­božný nech zanechá svoju ces­tu a hriešny svoje zmýšľanie. Nech sa vráti k Hospodinovi a on sa nad ním zmiluje; k nášmu Bohu, lebo on veľa od­púšťa. 8 Lebo: Moje myšlien­ky nie sú vaše myšlien­ky a vaše ces­ty nie sú moje ces­ty — znie výrok Hos­podina. 9 Lebo ako nebesá pre­vyšujú zem, tak pre­vyšujú moje ces­ty vaše ces­ty a moje myšlien­ky vaše myšlien­ky. 10 Lebo ako padá dážď a sneh z neba a ne­vráti sa ta, ale za­vlaží zem, zúrod­ní ju a dá jej vy­klíčiť, vy­dá semeno na siatie a chlieb na jedenie, 11 tak sa stane s mojím slovom, ktoré mi vy­j­de z úst. Ne­vráti sa ku mne na­práz­dno, pre­tože urobí to, čo som si želal, a do­siah­ne to, kvôli čomu som ho po­slal. 12 Pre­to vy­j­dite s radosťou a v pokoji vás vy­vedú. Vr­chy a kop­ce budú pred vami s radosťou plesať a všet­ky poľné stromy budú tlies­kať rukami. 13 Na­mies­to bodľačia vy­ras­tie cyp­rus, na­mies­to pŕhľavy vy­ras­tie myr­ta. Bude to na slávu Hos­podinov­ho mena, na večné znamenie, čo sa ne­pominie.