EkumenickýIzaiáš41

Izaiáš

Povolanie Kýra1 Odm­lčte sa predo mnou os­trovy, nech si národy ob­novia svoju silu, nech sa pri­blížia a po­vedia: Spoločne chceme pred­stúpiť pred súd. 2 Kto vzbudí od východu toho, ktorému ide na každom kroku v ústrety víťazs­tvo, ktorý si pod­robí národy a pod­maní kráľov­stvá, a ktoré jeho meč pre­mieňa na prach a jeho luk ich roz­metá ako slamu? 3 Prena­sleduje ich, nerušene po­stupuje, jeho nohy akoby nechodili po ces­te. 4 Kto to vy­konal a spôsobil? Ten, čo od začiat­ku po­voláva po­kolenia, ja, Hos­podin, som pr­vý a budem aj s poslednými — ja som to! 5 Os­trovy to videli a zhrozili sa, končiny zeme sa trasú, pri­bližujú sa a pri­chádzajú. 6 Každý po­máha svoj­mu blížnemu a svoj­mu bratovi hovorí: Buď sil­ný! 7 Kováč po­smeľuje zlat­níka a zlatotepec hovorí o spoji tomu, čo kuje na nákove: je dob­rý! Mod­lu upev­nil klin­cami, aby sa nekývala. Ochranca Izraela8 Ty však, Iz­rael, môj služob­ník, Jákob, ktorého som si vy­volil, po­tom­stvo Ab­raháma, môj­ho miláčika, 9 ktorého som pri­viedol z končín zeme, teba som po­volal z najvzdialenejších končín a po­vedal som ti: Ty si môj služob­ník, teba som si vy­volil a neza­vr­hol. 10 Neboj sa, veď som s tebou, ne­ob­zeraj sa, veď ja som tvoj Boh, po­sil­ním ťa a určite ti po­môžem, veď ťa podopieram spravod­livou pravicou. 11 Hľa, za­han­bia sa a na po­smech vy­j­dú všet­ci, čo sa zlos­tia na teba a v ničotu sa ob­rátia a za­hynú tí, čo majú s tebou spor. 12 Budeš ich hľadať, ale nenáj­deš tých, čo sa s tebou hádajú, v ničotu a már­nosť sa pre­menia tí, čo broja proti tebe. 13 Ja som Hos­podin, tvoj Boh, ktorý ťa drží za pravicu a hovorí ti: Neboj sa, ja ti po­máham. 14 Neboj sa, čer­vík Jákob, chrobáčik Iz­rael! Ja ti po­máham — znie výrok Hos­podina — tvoj vy­kupiteľ je Svätý Iz­raela. 15 Hľa, urobím z teba mlátiaci smyk, nový a s mnohými os­trými zub­mi, ro­zdr­víš a rozm­látiš vr­chy a pahor­ky pre­meníš na plevy. 16 Pre­oseješ ich, vietor ich uchytí a vích­rica ich roz­metie. Ty však budeš stále plesať v Hospodinovi, budeš sa chváliť Svätým Iz­raela. 17 Úbožiaci a bedári hľadajú vodu, a niet jej. Ich jazyk vy­sychá od smädu. Ja, Hos­podin, im od­poviem, ja, Boh Iz­raela, ich ne­opus­tím. 18 Na pus­tých úbočiach vy­tvorím rieky a upro­stred údolia pramene, púšť zmením na jazero a suchú zem na vod­né žried­la. 19 Na púšti za­sadím céder, akáciu, myr­tu a olivu. V stepi za­sadím cyp­rus, platan a spolu s nimi jedľu. 20 Nech vidia a spoz­najú, nech uvažujú a po­chopia všet­ci do­ved­na, že to urobila ruka Hos­podina a Svätý Iz­raela to stvoril. Bezmocnosť modiel21 Pred­nes­te svoj spor, hovorí Hos­podin, pred­ložte svoje dôkazy, hovorí kráľ Jákoba. 22 Nech pred­stúpia a nech nám oznámia, čo sa má stať! Oznám­te, čo bolo na začiat­ku, a vez­meme si to k srdcu, nech spoz­náme ich koniec; alebo nám zves­tuj­te, čo príde! 23 Oznám­te, čo príde v budúcnosti, a tak spoz­náme, že vy ste bohovia! Urob­te niečo dob­ré alebo zlé, budeme sa spolu triasť a báť. 24 Hľa, vy ste menej ako nič, a vaše dielo je nanič, ohav­ný je ten, čo si vás volí. Správa o Kýrovom víťazstve25 Vzbudil som ho od severu a on prišiel, od východu sln­ka bol po­volaný v mojom mene. Pošliape vladárov ako blato, ako hr­nčiar šliape hlinu. 26 Kto to oznamoval od začiat­ku, aby sme to vedeli, a od­dáv­na, aby sme po­vedali: Má prav­du? Veď nik to ne­oz­námil a nik to ne­zves­toval, veď nik ne­počul vašu reč. 27 Ako pr­vý som hlásal Si­onu: Hľa, tu sú! A Jeruzalemu dám hlásateľa radost­nej zves­ti. 28 Hľadím, a niet ni­koho, niet medzi nimi rad­cov, aby od­povedali, keď sa ich opýtam. 29 Hľa, všet­ci sú ničota a ich skut­ky sú ničím, prázd­ny vietor sú ich uliate sochy.

EkumenickýIzaiáš41

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček