Ekumenický › Izaiáš › 34

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Súd nad Edómom1 Národy, pri­stúp­te a počúvaj­te, načúvaj­te, ľudia! Nech počúva zem a to, čo ju na­pĺňa, svet a všet­ko, čo z neho vzišlo. 2 Lebo Hos­podin je na­hnevaný na všet­ky národy, je roz­horčený na všet­ky ich voj­ská, pod­robil ich kliat­be záhuby, vy­dal ich na za­bitie. 3 Ich za­bití budú po­hodení, z ich mŕt­vol bude vy­chádzať zápach, vr­chy roz­mok­nú od ich kr­vi. 4 Všet­ky nebes­ké zá­stupy ochab­nú, nebesia sa zvinú ako zvitok a celé ich voj­sko zo­slab­ne, ako keď väd­ne lís­tie z viniča a padá ako z figovníka. 5 Veď môj meč v nebesiach sa už do­sť opojil, hľa, do­pad­ne na Edóm, aby súdil ľud určený na záhubu. 6 Meč Hos­podina sa pre­sýtil kr­vou, stučnel z tuku, z krvi býkov a capov, z tuku ob­ličiek baranov, lebo Hos­podin koná obetu v Bocre a veľké kr­vi­prelievanie v edómskej krajine. 7 Pad­nú s nimi aj byvoly, býčky i býky, ich zem pre­siak­ne kr­vou a ich pôda sa za­sýti tukom. 8 Veď prišiel deň Hos­podinovej po­msty, rok od­platy pre spor Si­ona. 9 Jeho po­toky sa zmenia na smolu, prach na síru a jeho krajina bude horieť ako smola. 10 V noci ani vo dne ne­vyhas­ne, ne­us­tále bude z nej vy­stupovať dym, z pokolenia na po­kolenie bude pus­tá, nik cez ňu už ni­kdy ne­prej­de. 11 Zauj­me ju pelikán a jež, sova a kr­kavec budú v nej bývať, roz­tiah­ne nad ňou po­v­raz pus­toty a olov­nicu práz­dnoty. 12 Jej veľmoži budú volať: Niet kráľov­stva! a všet­ky jej kniežatá zmiz­nú. 13 Tŕním za­ras­tú jej paláce, pŕhľavou a bodľačím jej pev­nos­ti, bude príbyt­kom šakalov a obyd­lím pšt­rosov. 14 Zíde sa púšt­na zver s hyenami, cap-démon za­volá na svoj­ho druha, utiah­ne sa tam lilít a od­počinie si. 15 Za­hniez­di sa tam had, znesie vaj­cia, vy­liah­nu sa mláďatá a zo­skupí ich k sebe. Zais­te sa tam zhromaždia supy jeden po druhom. 16 Skúmaj­te v Hospodinovej knihe a čítaj­te: Ni­kto z nich nebude chýbať, vzájom­ne sa nebudú vy­hľadávať, lebo to pri­kázali Hos­podinove ús­ta a jeho Duch ich zhromaždil. 17 On sám ich vy­losoval, jeho ruka im met­rom roz­delila krajinu. navždy ju budú vlast­niť, z pokolenia na po­kolenie tam budú bývať.