Ekumenický › Izaiáš › 33

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Hospodin zachráni Sion1 Beda ti, ktorý ničíš, a sám nie si zničený, ty, čo zrádzaš, a teba ne­zrádzajú. Keď skončíš ničenie, budeš zničený, a keď za­vŕšiš zradu, budeš zradený. 2 Hos­podin, zmiluj sa nad na­mi, očakávame ťa, každé ráno buď našou silou a v čase súženia našou spásou. 3 Pred dunivým hlasom uj­dú ľudia, keď ty po­vs­taneš, roz­pŕch­nu sa národy. 4 Vašu korisť vám uchmat­nú, ako keď od­lietajú kobyl­ky, po­tom sa vrh­nú na ňu, ako sa kobyl­ky vr­hajú na úrodu. 5 Vy­výšený je Hos­podin, lebo býva na výsos­tiach, Sion na­pĺňa právom a spravod­livosťou. 6 On bude is­totou tvojich čias, bohat­stvom spásy, múd­ros­ti a po­znania. Bázeň pred Hos­podinom bude tvoj po­klad. 7 Hľa, hr­dinovia bedákajú na ulici a po­slovia po­koja hor­ko plačú. 8 Pus­té sú ces­ty, niet pút­nikov na chod­níkoch, zmluva sa zrušila, mes­tá sú znevážené a človeka ne­po­kladajú za nič. 9 Chrad­núca zem smúti, Libanon je za­han­bený, na­pad­nutý voškami, Šáron je vy­sušený ako step, Bášan a Kar­mel zhadzujú lís­tie. 10 Teraz po­vs­tanem, hovorí Hos­podin, teraz sa vy­výšim, teraz sa po­z­dvih­nem. 11 Počnete seno a porodíte plevy, váš dych je oheň, ktorý vás strávi. 12 Národy budú vy­pálené ako váp­no, ako po­sekané tŕnie budú spálené v ohni. 13 Vy, vzdialení, čuj­te, čo som urobil, a vy, blíz­ki, pre­svedčte sa o mojej moci. 14 Hriešnici sa trasú na Si­one, bez­božníkov za­chvacuje strach. Kto z nás môže bývať pri stravujúcom oh­ni? Kto z nás môže bývať pri večných plameňoch? 15 Ten, čo kráča podľa spravod­livos­ti a hovorí úp­rim­ne, od­mieta zisk z útlaku, kto od­mieta rukami sa dot­knúť ú­plat­ku, za­pcháva si uši, aby ne­počul o krvi a za­tvára si oči, aby ne­videl zlo, 16 ten bude bývať na výšinách, skal­ná pev­nosť bude jeho útočis­kom, do­stane svoj chlieb a ustavične bude mať vodu. Návrat do Jeruzalema17 Tvoje oči uvidia kráľa v jeho nád­here, uvidia roz­siah­lu krajinu. 18 Tvoje srd­ce bude spomínať na hrôzu: Kde je ten, čo počítal? Kde je ten, čo vážil? Kde je ten, čo zratúval veže? 19 Ne­uvidíš bez­očivý národ, národ s nejasnou a ne­zrozumiteľnou rečou, so zajakavým jazykom, ktorému ne­možno roz­umieť. 20 Hľaď na Si­on, mies­to našich sviat­kov, tvoje oči uvidia Jeruzalem, bez­pečný príbytok, ne­prenos­ný stan, jeho kolíky sa ni­kdy ne­vytiah­nu ani jeden jeho po­v­raz neroz­trh­nú. 21 Tam je náš vznešený Hos­podin, mies­to širokých riečnych prúdov, cez ktoré sa ne­pre­plaví ves­lami hnané plavid­lo ani moc­ná loď sa cezeň ne­pre­plaví. 22 Lebo Hos­podin je náš sud­ca, Hos­podin je náš zákonodar­ca, Hos­podin je náš kráľ, on nás spasí. 23 Tvoje po­v­razy sú uvoľnené, ne­ud­ržia stožiar na pod­stav­ci, neroz­vinú zá­stavu. Vtedy sa bude deliť veľká korisť a ulúpia z nej aj tí, čo krívajú. 24 Ni­kto z obyvateľov ne­povie: Som chorý. Ľudu, čo tam býva, od­pus­tí sa vina.