Ekumenický › Izaiáš › 30

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Egypt nie je záchranou pre Izrael1 Beda od­boj­ným synom, ktorí snujú plány, ale bezo mňa — znie výrok Hos­podina —, uzat­várajú spojenec­tvo, ale nie v mojom duchu, takže hromadia hriech na hriech. 2 Zo­stupujú do Egyp­ta bez toho, aby sa ma pýtali, hľadajú silu a útočis­ko u faraóna a skrývajú sa v tieni Egyp­ta. 3 Sila faraóna vám bude na han­bu a skrýša v tieni Egyp­ta na po­tupu. 4 Jeho kniežatá sú v Coáne a jeho po­slovia sa do­stali do Chánesu, 5 všet­ci sa sklamú v národe, ktorý im ne­osoží; nebude im na po­moc ani na pros­pech, ale na han­bu a po­tupu. 6 Výrok o zvieratách Negevu: Cez krajinu úz­kos­ti a strachu, kde žije lev i levica, vretenica a ok­ríd­lený drak, na chrb­toch oslov vlečú svoje bohat­stvo a na hr­boch tiav svoje po­klady k národu, čo im ne­osoží. 7 Egypt je ničota a jeho po­moc práz­dnota, pre­to som mu dal meno Nehyb­ný plaz. 8 Teraz choď, na­píš to pred nimi na tabuľku, za­znač to do knihy a zo­stane to v budúcich dňoch ako svedec­tvo naveky! 9 Veď je to národ od­boj­ný, sú to lživí synovia, synovia, čo nech­cú počuť po­učenie Hos­podina, 10 čo vravia vid­com: Nedívaj­te sa! a tým, čo majú dar videnia: Ne­ukazuj­te nám, čo je správ­ne, len nám po­chlebuj­te a za­vádzaj­te nás, 11 od­stúp­te z cesty, uhnite z chodníka, od­stráňte spred nás Svätého Iz­raela! 12 Veď tak­to hovorí Svätý Iz­raela: Pre­to, že ste opo­vr­h­li tým­to slovom, dúfate v násilie a zvrátenosť a spoliehate sa na ne. 13 Táto ne­právosť sa vám stane ot­vorenou trh­linou na vy­sokom múre, čo sa už-už zo­sype, jeho pád príde zrazu a náh­le. 14 Roz­bije sa ako hlinený hr­niec, neľútost­ne tresk­nutý, takže sa v jeho črepoch nenáj­de úlomok na odo­beranie ohňa z vatry alebo načieranie vody z mláky. 15 Tak­to hovorí Pán, Hos­podin, Svätý Iz­raela: V obrátení a upokojení bude vaša zá­chrana, v stíšení a dôvere bude vaša sila, ale vy nech­cete, 16 hovoríte: Nie! Utečme na koňoch! — Budete teda utekať! Na rých­lych koňoch uháňaj­me! Rých­li budú aj vaši prena­sledovatelia! 17 Tisíc z vás zuteká pred hroz­bou jed­ného, a pred hroz­bou piatich utečiete všet­ci, kým nezos­tanete ako opus­tený stožiar na vr­chole hory a ako znak na pahor­ku. Omilostenie Jeruzalema18 Pre­to Hos­podin čaká, aby sa zmiloval nad vami, a vstáva, aby vás omilos­til, veď Hos­podin je Bohom práva. Blaho­slavení sú všet­ci, čo ho očakávajú. 19 Ľud na Si­one, ty, čo bývaš v Jeruzaleme, nebudeš viac plakať. Iste sa nad tebou zľutuje, keď budeš k nemu volať; keď ťa bude počuť, od­povie ti. 20 Pán vám síce dával chlieb úz­kos­ti a vodu ú­tlaku, ale tvoj učiteľ sa už ne­schová. Na vlast­né oči uvidíš svoj­ho učiteľa 21 a na vlast­né uši budeš počuť za sebou slovo: Toto je ces­ta, kráčaj­te po nej! , — hoci ty by si chcel ísť na­pravo alebo naľavo. 22 Nečis­tými sa ti stanú tvoje mod­ly po­tia­hnuté strieb­rom a po­zlátené uliate sošky. Ako nečis­té ich od­hodíš a po­vieš: Von! 23 Zošle dážď na tvoje osivo, ktoré za­seješ na poli, a chlieb z úrody poľa bude výdat­ný a výživ­ný. V ten deň sa bude pásť tvoje stádo na šírej lúke. 24 Voly a os­ly, čo ob­rábajú zem, budú žrať výdat­né solené kr­mivo zo zrna pre­osiateho lopatou a vejačkou. 25 Na každom vy­sokom vr­chu a na každom vy­výšenom kop­ci budú po­toky, vod­né prúdy v deň veľkého vraždenia, keď budú padať veže. 26 Svet­lo mesiaca bude ako svet­lo sln­ka, svet­lo sln­ka bude sedemk­rát sil­nejšie ako svet­lo sied­mich dní; v deň, keď Hos­podin ob­viaže zlomeninu svoj­ho ľudu a vy­lieči mu ušted­rené rany. Súd nad Asýriou27 Hľa, Hos­podinovo meno pri­chádza zďaleka, — jeho planúci hnev je ako ťažký kúdol, jeho pery sú pl­né hnevu, jeho jazyk ako stravujúci oheň, 28 jeho dych je ako roz­vod­nený po­tok, čo siaha až po krk, aby ničivým otrasom za­triasol národ­mi a na čeľus­te národov na­sadil uzdu, čo ich pri­vedie k poblúdeniu. 29 Budete spievať ako v noci, keď sa svätí sviatok, a zo srd­ca sa budete radovať ako ten, čo kráča s flautou na Hos­podinov vrch ku Skale Iz­raela. 30 Hos­podin sa ohlási svojím vznešeným hlasom a ukáže, ako jeho rameno spočinie v prudkom hneve a v plameni stravujúceho ohňa, v prietrži mračien a v krupobití. 31 Asýria sa zdesí Hos­podinov­ho hlasu, keď ud­rie palicou; 32 a každý úder palice, ktorý jej za­sadí Hos­podin, bude sprevádzať zvuk bub­nov a hárf. V prudkom boji bude proti nim bojovať. 33 Od­dáv­na je už pri­chys­tané mies­to na spálenie, aj pre kráľa je pri­pravené, je to hl­boké oh­nis­ko s veľkou hŕbou dreva, ktoré Hos­podinov dych roz­páli ako prúd síry.