Ekumenický › Izaiáš › 29

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Obliehanie Jeruzalema1 Beda, Aríel, Aríel, mes­to, kde táboril Dávid. Pri­dávaj­te rok k roku, sviat­ky nech sa striedajú. 2 Budem sužovať Aríela, na­stane vzdychanie a ston. Jeruzalem mi bude ako Aríel. 3 Utáborím sa proti tebe, zo­vriem ťa do­okola valom a po­stavím proti tebe násyp. 4 Po­korený zo zeme budeš hovoriť, tvoja reč bude tl­mene znieť z prachu, ako duch mŕt­veho zo zeme za­znie tvoj hlas a z prachu tvoja šepotavá reč. Záchrana Jeruzalema5 Zá­stup tvojich ne­priateľov bude ako ne­patr­ný prach, množs­tvo násil­níkov ako pleva, ktorú od­veje. Stane sa to náh­le, nečakane. 6 Hos­podin zá­stupov ťa navštívi veľkým hukotom, v hrmení a v zemetrasení, búr­kou a vích­ricou, plameňom stravujúceho ohňa. 7 Ako sen a nočné videnie bude množs­tvo všet­kých národov, ktoré bojujú proti Aríelovi, všet­kých, čo útočia naňho a na jeho pev­nosť a utláčajú ho. 8 Ako keď sa hlad­nému sníva, že je, ale keď sa pre­budí, nie je na­sýtený, alebo ako keď sa smäd­nému sníva, že pije, ale keď sa pre­budí, je zmorený a smäd­ný, tak po­chodí množs­tvo všet­kých národov, čo bojujú proti vr­chu Si­on. Duchovná slepota ľudu9 Žas­nite a zo­staňte v údive, za­kryte si oči, nech ne­vidíte. Sú opití, ale nie od vína, tac­kajú sa, ale nie od opoj­ného nápoja, 10 pre­tože Hos­podin vy­lial na vás ducha tvr­dého spán­ku, za­vrel oči vás, prorokov, za­halil hlavy vás, vid­cov. 11 Každé videnie bude pre vás ako slová za­pečatenej knihy. Keď ju dajú tomu, čo vie čítať, a po­vedia mu: Prečítaj to! — po­vie: Ne­môžem, veď je za­pečatená. 12 Keď dajú knihu tomu, čo ne­vie čítať, a po­vedia mu: Prečítaj to! — po­vie: Ne­viem čítať. 13 Pán po­vedal: Pre­tože sa mi ten­to ľud chce stať blíz­kym iba svojimi ús­tami a ctí si ma iba svojimi perami, no jeho srd­ce je ďaleko odo mňa a jeho bázeň voči mne je na­učeným ľud­ským príkazom, 14 opäť budem konať divy pre ten­to ľud, div za divom, a múd­rosť jeho mudr­cov sa stratí, roz­um­nosť jeho roz­um­ných sa skryje. Proti zlým úmyslom15 Beda tým, čo pred Hos­podinom hl­boko ukrývajú svoj zámer, svoje skut­ky v tme a hovoria: Kto nás vidí a kto o nás vie? 16 Je to vaša zvrátenosť! Či možno hr­nčiara hod­notiť ako hlinu? Môže dielo po­vedať svoj­mu tvor­covi: Ne­vyt­voril si ma! ? Po­vie azda váza hr­nčiarovi: Nič nechápe!? 17 Nebude to už za­krát­ko, že sa Libanon zmení na sad a sad budú po­kladať za les? 18 V ten deň hluchí budú počuť slová knihy, oči slepých pre­cit­nú z temnoty a tmy. 19 Ponížení sa opäť budú tešiť v Hospodinovi a naj­bied­nejší z ľudí budú plesať vo Svätom Iz­raela. 20 Veď zmiz­ne násil­ník, zhynie po­smievač a vy­hubení budú všet­ci, čo za­mýšľali konať ne­právosť, 21 čo ob­viňovali človeka pre jed­no slovo, čo sud­covi v bráne klád­li osíd­la, čo za nič súdili spravod­livého. 22 Pre­to Hos­podin, ktorý vy­kúpil Ab­raháma, hovorí Jákobov­mu domu tak­to: Od­teraz sa už Jákob nebude han­biť, jeho tvár už nez­bled­ne. 23 Lebo keď uvidí svoje deti, dielo mojich rúk vo svojom strede, po­svätí moje meno, po­svätí Svätého Jákobov­ho, v bázni sa bude triasť pred Bohom Iz­raela. 24 Zblúdení duchom zís­kajú po­znanie, re­ptajúci prij­mú po­učenie.