Ekumenický › Izaiáš › 24

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Boží súd nad svetom1 Hľa, Hos­podin robí zem pus­tou a prázd­nou, roz­vracia jej tvár­nosť a rozp­tyľuje jej obyvateľov. 2 Rov­nako bude na tom ľud i kňaz, sluha i jeho pán, slúžka i jej pani, predavač i kupec, ten, čo požičiava, i ten, čo dl­huje, veriteľ i dlžník. 3 Zem bude cel­kom vy­ľud­nená a vy­plienená, lebo Hos­podin vy­riekol toto slovo. 4 Zem smúti a vy­sychá, svet chrad­ne a väd­ne, vy­sokopo­stavení z ľudu na zemi upadajú. 5 Zem poškvr­nili jej obyvatelia, tí, čo pre­stupovali zákony, pre­kračovali ustanovenia, porušovali večnú zmluvu. 6 Pre­to kliat­ba zožiera zem, pykajú tí, čo na nej bývajú; pre­to zhoreli obyvatelia zeme, ľudí zo­stalo málo. 7 Mušt smúti, vinič usychá, všet­ci, čo sa radovali, vzdychajú. 8 Utích­la veselosť bub­nov, pre­stal jasot plesajúcich, utích­la veselosť citary. 9 Pri speve ne­pijú víno, nápoj pijanom zhork­ne. 10 Zničené je opus­tené mes­to, za­vretý je každý dom, ne­voj­deš doň. 11 Na uliciach je nárek pre víno, všet­ka radosť vy­has­la, z krajiny sa vy­tratila veselosť. 12 V meste zo­stala spúšť, brána je roz­bitá na kús­ky. 13 Tak bude upro­stred zeme medzi národ­mi, ako keď sa zrážajú olivy, ako pri paber­kovaní, keď sa končí oberačka. 14 Oni po­z­dvih­nú svoj hlas, za­plesajú, aj od západu budú jasať nad velebou Hos­podina. 15 Pre­to aj na východe vzdaj­te Hos­podinovi úc­tu, na mor­ských os­trovoch vy­vyšuj­te meno Hos­podina, Boha Iz­raela. 16 Od končín zeme sme počuli chválo­spevy: Sláva Spravod­livému! Ja som však po­vedal: Strácam sa, strácam, beda mi! Zrad­covia zrádzajú, vierolom­ní sa do­púšťajú veľkej zrady. 17 Strach, jama a pas­ca na teba, obyvateľ zeme. 18 Kto by unikol tomu strachu, pad­ne do jamy, kto by vy­šiel z jamy, chytí sa do pas­ce. Ot­voria sa priepus­ty na výsos­ti a zá­klady zeme sa za­trasú. 19 Zem sa cel­kom do­puká, ú­pl­ne sa ro­zlomí, celá sa bude triasť. 20 Zem sa bude tac­kať ako opilec, bude sa otriasať ako chat­rč; doľah­ne na ňu jej pre­vinenie, spad­ne a viac ne­vs­tane. 21 V ten deň Hos­podin po­tres­tá nebes­ké zá­stupy na výsos­ti aj zem­ských kráľov na zemi. 22 Spolu budú zhromaždení ako väz­ni v jame, za­vretí pod zám­kom a po mnohých dňoch po­tres­taní. 23 Za­han­bí sa mesiac, sln­ko sa za­pýri, lebo Hos­podin zá­stupov je kráľom na vr­chu Si­ona i v Jeruzaleme a pred svojimi staršími má slávu.