Ekumenický › Izaiáš › 2

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Mesiášske kráľovstvo pokoja1 Slovo o Judsku a Jeruzaleme, ktoré vo videní prijal Izai­áš, Ámocov syn. 2 V budúcich dňoch bude pev­ne stáť vrch Hos­podinov­ho domu na vr­chole hôr vy­výšený nad pahor­ky. Budú k nemu prúdiť všet­ky národy 3 a putovať mnohé kmene a po­vedia si: Poďme, vy­stúp­me na Hos­podinov vrch, do domu Jákobov­ho Boha, aby nás po­učil o svojich ces­tách a my budeme kráčať po jeho chod­níkoch. Veď zo Si­ona vy­j­de zákon, Hos­podinovo slovo z Jeruzalema. 4 On bude súdiť medzi národ­mi a na­právať mnohé kmene, takže si z mečov ukujú rad­lice, zo svojich kopijí vinár­ske nože. Národ proti národu ne­po­z­dvih­ne meč a už sa nebudú cvičiť v boji. 5 Po­vs­taň, Jákobov dom, kráčaj­me vo svet­le Hos­podina! Hospodinov deň6 Za­vr­hol si Jákobov dom, svoj ľud, lebo má plno vešt­cov; majú jas­novid­cov ako Filištín­ci, spolčujú sa s potomkami cudzin­cov. 7 Jeho krajina je pl­ná strieb­ra a zlata, ne­spočet­né sú jeho po­klady. Jeho krajina je pl­ná koní, jeho vozom niet kon­ca. 8 Jeho krajina je pl­ná modiel, klaňajú sa dielu svojich rúk, ktoré urobili ich prs­ty. 9 Človek sa zo­hýna, každý sa klania, ale ty im ne­od­pus­ti! 10 Voj­di do skaly, ukry sa do prachu zo strachu pred Hos­podinom, pred slávou jeho vznešenos­ti. 11 Pyšné oči človeka sa sk­lopia, hr­dosť ľudí bude po­korená. V ten deň bude vy­výšený jedine Hos­podin, 12 lebo to bude deň Hos­podina zá­stupov proti všet­kým pyšným a po­výšeným, aj proti všet­kému vy­výšenému — to bude znížené. 13 Proti všet­kým libanon­ským céd­rom, vy­sokým a hr­dým, proti všet­kým bášan­ským dubom, 14 proti všet­kým vy­sokým vr­chom, proti všet­kým hr­dým kop­com, 15 proti každej vy­sokej veži, proti každej kamen­nej hrad­be, 16 proti všet­kým taršíšs­kym lodiam a proti akej­koľvek honos­nej kráse. 17 Po­korená bude pýcha človeka a ponížená bude po­výšenosť ľudí. V ten deň bude vy­výšený jedine Hos­podin 18 a mod­ly ú­pl­ne zmiz­nú. 19 Voj­dú do skal­ných jas­kýň a do dier pod po­vr­chom zo strachu pred Hos­podinom a pred velebou jeho slávy, keď po­vs­tane, aby vy­desil zem. 20 V ten deň človek od­hodí myšiam a ne­topierom svojich striebor­ných a zlatých bôžikov, ktorých si urobil, aby sa im klaňal. 21 Zaliezol do skal­ných trh­lín a do puk­lín brál od strachu pred Hos­podinom a pred velebou jeho slávy, až po­vs­tane, aby vy­desil zem. 22 Ne­maj­te už nič s človekom, ktorý žije. Veď za čo sa po­kladá?