Ekumenický › Izaiáš › 17

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Výrok proti Damasku a Izraelu1 Výrok proti Damas­ku: Hľa, Damask pre­stane byť mes­tom, bude iba hŕbou zrúcanín. 2 Opus­tené zo­stanú mes­tá Aróeru, slúžiť budú stádam, ktoré tam budú polihovať a ni­kto ich ne­vyp­laší. 3 Zanik­ne pev­nosť Ef­rajima a kráľov­stvo Damas­ku. So zvyškom Aramu to bude ako so slávou synov Iz­raela — znie výrok Hos­podina zá­stupov. 4 V ten deň sa zmenší sláva Jákoba, jeho tučné telo schud­ne. 5 Bude ako kosec, ktorý žne steb­lá a do náručia berie klasy, bude ako ten, čo paber­kuje klasy v údolí Refájim. 6 Zo­stanú z neho iba zvyšky, ako keď ráňajú olivy, dve-tri bobuľky na samom vr­chol­ci, štyri-päť na konároch stromu — znie výrok Hos­podina, Boha Iz­raela. 7 V ten deň človek uprie po­hľad na svoj­ho Tvor­cu, očami bude hľadieť na Svätého Iz­raela. 8 Už ne­up­rie zrak na ol­táre, na dielo svojich rúk, nebude hľadieť na to, čo vy­tvorili jeho prs­ty, ani na ašéry, ani na kadid­lové ol­táre. 9 V ten deň budú jeho opev­nené mes­tá pus­té ako lesy a vr­choly kop­cov, opus­tené pred príchodom synov Iz­raela, stanú sa pu­statinou. 10 Veď si za­bud­la na Boha, ktorý ťa za­chraňuje, na svoju pev­nú Skalu si si ne­spomenula, pre­to si len saď roz­košné sady a vy­sádzaj ich cudzou sadenicou! 11 Aj keď im v deň sadenia dáš vy­rásť a ráno semeno vzklíči, zber ti pred­sa unik­ne v deň choroby a ne­vyliečiteľnej boles­ti. 12 Beda! Hukot mnohých národov, hučia ako burácajúce moria. Hučanie národov, burácajú ako dravé vody. 13 Národy burácajú ako hukot veľkých vôd, no on ich za­hriak­ne a utečú ďaleko, budú ako plevy hnané vet­rom po horách a ako krútňava vo vích­rici. 14 Večer, hľa, hrôza a pred svitaním ich už niet. To je údel tých, čo nás olupujú, a osud tých, čo nás vy­korisťujú.