Ekumenický › Izaiáš › 14

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Pád babylonského kráľa1 Hos­podin sa zmiluje nad Jákobom a znova si vy­volí Iz­rael a dá im od­počinúť v ich vlast­nej krajine. Cudzin­ci sa k nim pri­poja a pri­dajú sa k Jákobovmu domu. 2 Národy ich vez­mú a pri­vedú na ich mies­to. Dom Iz­raelov si z nich na pôde Hos­podina urobí sluhov a slúžky; zaj­mú tých, čo ich zajali a budú utláčať svojich utláčateľov. 3 V deň, keď ti Boh dá od­počinúť od únavy, zmät­ku a ukrut­ného ot­roc­tva, ktorým ťa zo­tročil, 4 za­spievaš pieseň na po­smech proti babylon­skému kráľovi a po­vieš: Po­zri, ako skončil tyran, ako sa skončilo násilie! 5 Hos­podin zlomil prút bez­božníkov a žez­lo vladárov, 6 čo zlost­ne bilo národy ne­pres­taj­nými úder­mi, pod­maňovalo si v hneve národy neľútost­ným sužovaním. 7 Od­dychuje, od­počíva celá zem, pre­puká jasotom. 8 Aj cyp­rusy a libanon­ské céd­re sa tešia kvôli tebe, od chvíle, čo si padol, hovoria si: Ne­príde k nám už drevorubač. 9 Zo­spodu sa pod­svetie znepokojí kvôli tebe a vy­j­de ti v ústrety, keď prídeš, kvôli tebe zo­budí tiene všet­kých moc­nárov zeme, zdvih­ne z trónov všet­kých kráľov národov. 10 Títo všet­ci sa oz­vú, pre­hovoria k tebe: Aj ty si bez sily ako my, stal si sa nám podob­ným! 11 Do pod­svetia je zvr­hnutá tvoja hr­dosť za zvuku tvojich hárf. Pod tebou lezie chrobač a čer­vy sú tvojou pri­krýv­kou. 12 Ako si pad­la z neba, žiarivá zor­nička! Zrazený si na zemi, vlád­ca nad národ­mi! 13 Veď v srdci si si po­vedal: Do nebies vy­stúpim, až nad Božie hviez­dy vy­výšim svoj trón, síd­liť chcem na vr­chu zhromaždenia, na najk­raj­nejšom severe. 14 Vy­stúpim do výšin ob­lakov, prirov­nám sa k Najvyššiemu. 15 Do pod­svetia si však zvr­hnutý, do naj­hl­bšej jamy. 16 Tí, čo ťa uzrú, ob­zrú si ťa a po­mys­lia si o tebe: Vari toto je ten muž, čo roz­búril zem, za­triasol ríšami, 17 čo svet ob­rátil na pu­statinu, jeho mes­tá zrúcal a svojich väzňov ne­prepus­til? 18 Všet­ci králi národov bez výnim­ky spočívajú v sláve, každý vo svojom dome. 19 Ty si však vy­hodený zo svoj­ho hrobu ako od­por­ná ratolesť, po­krytá za­bitými, pre­bod­nutými mečom, ktorých hodili do kamen­nej jamy ako pošliapanú mŕt­volu. 20 Ne­prid­ružíš sa k nim v hrobe, lebo si zničil vlast­nú krajinu, svoj vlast­ný ľud si vy­vraždil. Ni­kdy nik ne­spomenie po­tom­stvo zločin­cov. 21 Po­stav­te pop­ravis­ko jeho synom pre vinu ich ot­cov, aby ne­povs­tali a ne­pod­manili si zem a neza­pl­nili ju mes­tami. 22 Po­vs­tanem proti nim — znie výrok Hos­podina zá­stupov — a vy­hubím v Babylone meno tých, čo zo­stali, rod i po­tom­stvo — znie výrok Hos­podina — 23 a ob­rátim ho na príbytok ježov a na mláky vôd a vy­metiem ho ničiacou met­lou — znie výrok Hos­podina zá­stupov. Pád Asýrie24 Tak­to pri­sahal Hos­podin zá­stupov: Ako som za­mýšľal, tak sa stane a ako som roz­hodol, tak aj bude, 25 že zlomím Asýriu v mojej krajine, na mojich vr­choch ju pošliapem, takže sa vzdiali od nich jej jar­mo a jej bremeno spad­ne z ich ramien. 26 Toto je ustanovenie plat­né pre celú zem a ruka vy­stretá proti všet­kým národom. 27 Hos­podin zá­stupov roz­hodol, ktože to pre­kazí? Jeho ruka je vy­stretá, ktože ju od­vráti? Výrok proti Filištínsku28 V roku smr­ti kráľa Acháza od­znel ten­to výrok: 29 Ne­teš sa ty, Filištín­sko celé, že sa zlomil prút toho, čo ťa bil, lebo z koreňa hada vy­j­de vretenica a jej plodom bude ok­ríd­lený drak. 30 Po­tom budú pr­vorodení pásť bedárov a chudob­ní budú síd­liť v bezpečí, tvoj koreň však hladom usmr­tím a tvojich po­zos­talých po­zabíjam. 31 Kvíľ brána, plač mes­to, des sa celé Filištín­sko, lebo zo severu pri­chádza dym a ni­kto ne­od­chádza z jeho šíkov. 32 A aká bude od­poveď po­slom toh­to národa? To, že Hos­podin založil Sion a na ňom sa ukryjú bied­ni jeho ľudu.