Ekumenický › Izaiáš › 10

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

1 Beda tým, čo ustanovujú ne­spravod­livé zákony, a pisárom, ktorí hor­livo vy­pisujú roz­kazy utláčať, 2 aby úbožiakom odo­preli prí­stup k súdu a bied­nych môj­ho ľudu ob­rali o právo, aby sa vdovy stali ich korisťou a moh­li olúpiť siroty. 3 Čo však urobíte v deň tres­tu a pri po­hrome, čo príde zďaleka? Ku komu sa budete utiekať o pomoc a komu zanecháte svoje bohat­stvo? 4 Nič iné im nezos­táva, len sa zo­hnúť medzi väzňami alebo pad­núť medzi za­bitých. Na­priek tomu všet­kému sa však ne­od­vracia jeho hnev, jeho ruka je ešte vy­stretá. Hrozba Asýrii5 Beda Asýrii, ktorá je palicou môj­ho hnevu, ten prút v jej rukách — to je môj hnev. 6 Po­sielam ju na bez­božný národ, proti môj­mu ľudu, na ktorý sa hnevám a pri­kazujem jej, aby ho ukoris­tila ako korisť a ulúpila ako lup, aby ho pošliapala ako blato na uliciach. 7 No Asýria tak ne­uvažuje, jej srd­ce tak neroz­mýšľa, ale za­mýšľa zničiť a vy­hubiť ne­málo národov. 8 Lebo hovorí: Nie sú všet­ky moje kniežatá do­ved­na kráľmi? 9 Nie je Kal­no ako Kar­kemiš? Nie je Chamát ako Ar­pád? Nie je Samária ako Damask? 10 Ak za­siah­la moja ruka kráľov­stvá bôžikov, hoci mali viac modiel ako Jeruzalem a Samária, 11 ako som urobil Samárii a jej mod­lám, či tak ne­urobím Jeruzalemu a jeho mod­lám? 12 Keď Pán do­končí celé svoje dielo na vr­chu Si­ona a v Jeruzaleme, po­tres­tá pyšný výp­lod srd­ca asýr­skeho kráľa a po­výšenec­ký po­hľad jeho očí. 13 Pre­tože po­vedala: Konala som silou svojej ruky a svojou múd­rosťou, lebo som roz­um­ná. Od­stránila som hranice ich národov, ukoris­tila som ich po­klady a ako kruto­vlád­ca som zvr­h­la tých, čo sedeli na tróne. 14 Moja ruka našla bohat­stvá národov ako hniez­do a ako sa rabujú opus­tené vaj­cia, tak som vy­rabovala celú krajinu. Nebolo toho, čo by za­trepotal kríd­lami, ot­voril zo­bák a za­pišťal. 15 Môže sa sekera po­vyšovať nad toho, kto ňou rúbe a píla vy­vyšovať nad toho, kto ju ťahá? Ako keby palica hýbala tými, čo ju dvíhajú, a prút dvíhal toho, kto nie je drevom! 16 Pre­to Pán, Hos­podin zá­stupov, zošle chrad­nutie na jej vy­pasených a pod jej slávou bude blčať oheň ako požiar. 17 Svet­lo Iz­raela bude ohňom a jeho Svätý bude plameňom, bude horieť a za jediný deň strávi jej tŕnie a bodľač 18 aj slávu jej lesa a ovoc­ného sadu, počnúc dušou a končiac telom, ako keď chorý chrad­ne. 19 Zvyšok stromov z jej lesa bude počtom taký, že ho spočíta aj dieťa. 20 V ten deň sa zvyšok Iz­raela a za­chránení z Jákobovho domu už nebudú opierať o toho, čo ich bije, ale budú sa ver­ne opierať o Pána, Svätého Iz­raela. 21 Zvyšok sa vráti, zvyšok Jákobov k mocnému Bohu. 22 Aj keby bolo tvoj­ho ľudu, Iz­rael, ako mor­ského pies­ku, len zvyšok z neho sa vráti. Záhuba je stanovená, pre­teká spravod­livosť. 23 Stanovenú záhubu totiž vy­koná Pán, Hos­podin zá­stupov upro­stred celej zeme. 24 Pre­to tak­to hovorí Pán, Hos­podin zá­stupov: Ľud môj, čo bývaš na Si­one, neboj sa Asýrie. Bije ťa palicou a prút dvíha na teba, ako to bolo v Egypte. 25 Lebo už len chvíľu a môj veľký hnev ustane, no do­vtedy ich môj hnev ú­pl­ne zničí. 26 Hos­podin zá­stupov vzbudí proti nej svoj bič, ako keď bil Mid­jánčanov pri skale Oréb a svoju palicu po­z­dvih­ne nad more, ako to bolo v Egypte. 27 V ten deň spad­ne jej bremeno z jeho pliec a jej jar­mo z tvojej šije — sňaté jar­mo ustúpi blaho­bytu. Postup asýrskeho vojska28 Ide na Aj­jatu, pre­chádza cez Mig­rón, v Michmase si necháva výzb­roj, 29 pre­chádza cez pries­myk, v Gebe strávi noc. Ráma sa trasie, Sau­lova Gibea je na úteku. 30 Krič z celého hrd­la, dcéra Gal­lím! Počúvaj, Lajša! Od­povedz jej, Anatót! 31 Mad­mena uteká, obyvatelia Gebimu unikajú do bez­pečia. 32 Ešte dnes za­stane v Nóbe, po­hrozí rukou vr­chu dcéry Si­ona, pahor­ku Jeruzalema. 33 Hľa, Pán, Hos­podin zá­stupov, zhadzuje konáre násilím; čo má vy­soký vzrast, je stínané, čo je vy­výšené, zníži sa. 34 Les­nú húštinu po­stína sekerou a Libanon vo svojej nád­here pad­ne.