EkumenickýHozeáš2

Hozeáš

Prísľub časov blaha1 Iz­raelitov bude počtom ako pies­ku v mori, ktorý ne­možno zvážiť ani spočítať. Mies­to toho, aby im hovorili: Vy nie ste môj ľud, budú im hovoriť: deti živého Boha. 2 Po­tom sa zhromaždia spolu Júdov­ci a Iz­raeliti, ustanovia si jed­ného vod­cu a vy­j­dú z krajiny. To bude veľký deň Jez­reela. 3 Po­vedz­te vašim bratom: Môj ľud a vašim ses­trám: Omilos­tená. Izrael porušuje vzťah s Bohom4 Žaluj­te svoju mat­ku, obžaluj­te ju, že nie je mojou ženou, a tak ani ja nie som jej mužom. Nech si od­stráni z tváre znaky smils­tva a z pŕs znaky cudzoložs­tva! 5 Ak nie, vy­zlečiem ju donaha a vy­stavím ju takú, akou bola v deň svoj­ho narodenia. Ob­rátim ju na pu­statinu, spravím ju podob­nú vy­pra­hnutej zemi, nechám ju zo­mrieť od smädu. 6 Nad jej deťmi sa ne­zmilujem, keďže sú to deti zo smils­tva, 7 lebo ich mat­ka smil­nila, ich rodička sa do­pus­tila haneb­nos­ti, veď hovorievala: Pôj­dem za svojimi milen­cami, za tými, čo mi dávajú chlieb a vodu, vlnu a plát­no, olej a nápoje. 8 Pre­to hľa! Za­hradím jej ces­tu tŕním a ohradím ju múrom, takže nenáj­de svoje chod­níky. 9 Vy­dá sa za svojimi milen­cami, ale nedos­tih­ne ich, bude ich hľadať, ale nenáj­de ich. Vtedy po­vie: Vrátim sa k svojmu pr­vému mužovi, lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz. 10 Ona však ne­vie, že to ja som jej dával obilie, mušt a čer­stvý olej. Dal som jej mnoho strieb­ra a zlata, ale venovala ho Baálovi. 11 Pre­to si vez­mem späť svoje obilie, až príde jeho čas, a svoj mušt, keď príde jeho ob­dobie. Od­nímem od nej svoju vlnu a plát­no, určené na za­krytie jej na­hoty. 12 Teraz od­halím jej nehaneb­nosť pred očami všet­kých jej milen­cov a ni­komu sa ne­podarí za­chrániť ju z mojej moci. 13 Urobím koniec všet­kým jej rados­tiam — sviat­kom, oslavám nov­mesiaca, dňom sobot­ného od­počin­ku a všet­kým sláv­nost­ným príležitos­tiam. 14 Zničím jej vinič aj figov­níky, o ktorých hovorí: Je to po­platok, ktorým ma vy­plácajú moji milen­ci. Nechám ich za­rásť lesom a po­tom ich požerie divá zver. 15 Po­tres­tám ju za dni za­svätené baálom, keď im prinášala kadid­lové obety, zdobila sa náušnicami a šper­kami a chodila za svojimi milen­cami, na mňa však za­búdala — znie výrok Hos­podina. Boh obnovuje svoj vzťah k Izraelu16 Pre­to hľa! Vy­vábim ju, za­vediem na púšť a pre­hovorím k jej srd­cu. 17 Od­tiaľ jej dám vinice a údolie Áchor ako bránu nádeje a od­tiaľ mi od­povie ako v dňoch svojej mlados­ti, ako vtedy, keď vy­chádzala z Egypta. 18 V ten deň — znie výrok Hos­podina — bude ma volať: Môj muž, a nebude ma viac volať: Môj Baál. 19 Od­vrátim mená baálov od jej úst, viac nebudú spomínaní menom. 20 Vtedy uzav­riem zmluvu s divou zverou, nebes­kým vtác­tvom a plaz­mi zeme. Luk a meč, teda boj, od­stránim zo zeme a usadím ich v bezpečí. 21 Za­snúbim si ťa naveky, za­snúbim si ťa v spravodlivosti, práve, lás­ke a v milosrdenstve. 22 Za­snúbim si ťa vo ver­nos­ti a ty spoz­náš Hos­podina. 23 Vtedy od­poviem — hovorí Hos­podin — od­poviem nebesám a ony zasa od­povedia zemi, 24 zem od­povie obiliu, muštu a oleju a oni od­povedia Jez­reelu. 25 Za­sejem si ju v krajine a zmilujem sa nad Ne­omilos­tenou, po­viem Nie môj­mu ľudu: Ty si môj ľud a on po­vie: Môj Boh.

EkumenickýHozeáš2

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček