Ekumenický › 1. Mojžišova › 47

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jákob pred faraónom1 Jozef od­išiel a oznámil faraónovi: Môj otec a moji bratia prišli z Kanaánu so svojimi stádami, s dobytkom a s celým majet­kom. Sú v kraji Góšen. 2 Po­tom spomedzi svojich bratov vy­bral piatich a pred­stavil ich faraónovi. 3 Faraón sa spýtal jeho bratov: Čím sa za­mest­návate? Oni mu od­povedali: Tvoji sluhovia sú pas­tieri stád, ako boli aj naši ot­covia. 4 Po­vedali mu ešte: Prišli sme bývať do tej­to krajiny ako cudzin­ci, lebo pre stáda tvojich sluhov niet paše. Na Kanaán dolieha veľký hlad. Do­voľ teda, aby tvoji sluhovia moh­li bývať v kraji Góšen. 5 Faraón po­vedal Jozefovi: Tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe. 6 Celý Egypt je vám ot­vorený. Usíd­li svoj­ho otca a svojich bratov v najlepšom kraji. Nech teda obývajú kraj Góšen. Ak uznáš, že sú medzi nimi schop­ní muži, ustanov ich za správ­cov nad mojimi stádami. 7 Jozef uviedol svoj­ho otca Jákoba, pred­stavil ho faraónovi a Jákob požeh­nal faraóna. 8 Faraón sa spýtal Jákoba: Koľko máš rokov? 9 Jákob od­vetil faraónovi: Moja život­ná púť tr­vá stot­rid­sať rokov. Krát­ke a zlé boli roky môj­ho života a nedosahujú dĺžky život­nej púte mojich ot­cov. 10 Po­tom Jákob požeh­nal faraóna a od­išiel od neho. 11 Jozef usíd­lil svoj­ho otca a bratov a dal im majetok v Egypte, v jeho naj­lepšej čas­ti, v kraji Raam­sés, ako to roz­kázal faraón. 12 Jozef sa po­staral o živobytie svoj­ho otca a bratov a celej ot­covej rodiny podľa počtu detí. Následky hladu v Egypte13 V celej krajine nebolo chleba; hlad veľmi ťažko doliehal na Egypt a Kanaán a cel­kom ich zničil. 14 Jozef za predané obilie zhromaždil všet­ko strieb­ro, čo bolo v Egypte a v Kanaáne a od­viedol ho do faraónov­ho domu. 15 Keď však už peňazí v Egypte a v Kanaáne nebolo, všet­ci Egypťania pri­chádzali k Jozefovi a žiadali: Daj nám chlieb! Máme azda zo­mrieť len pre­to, že sa nám minuli peniaze? 16 Jozef im po­vedal: Keď ne­máte peniaze, pri­veďte dobytok a budem vám predávať za dobytok. 17 Pri­vádzali teda k Jozefovi svoj dobytok a on im dával chlieb za kone, ov­ce, dobytok a os­ly. V tom roku ich Jozef zásobil chlebom za všet­ky ich stáda. 18 Tak sa minul jeden rok. V nasledujúcom roku prišli znova a vraveli: Nech­ceme tajiť pred tebou, pane, že peniaze sa nám minuli a tvoje sú už aj naše stáda dobyt­ka, pane. Nezos­talo nám už nič, pane, iba naše telo a pôda. 19 Prečo máme hynúť pred tvojimi očami, my i naša pôda? Kúp si nás aj s našou pôdou za chlieb a budeme aj s pôdou faraónovými ot­rok­mi. Len nám daj osivo, aby sme zo­stali nažive a nezom­reli a ne­spu­stla naša pôda. 20 Tak­to skúpil Jozef všet­ku egypt­skú pôdu pre faraóna. Všet­ci Egypťania predávali svoje polia, lebo hlad na nich ťažko doliehal. Tak­to sa do­stala pôda do faraónov­ho vlast­níc­tva. 21 Tým sa egypt­ský ľud do­stal do ot­roc­tva od jed­ného kon­ca krajiny po druhý. 22 Len kňaz­skú pôdu ne­od­kupoval, lebo kňazi do­stávali dôchodok od faraóna a žili z dôchodkov, ktoré im po­skytoval faraón. Pre­to svoju pôdu ne­predávali. 23 Jozef po­vedal ľudu: Dnes som kúpil pre faraóna vás i vašu pôdu. Tu máte osivo, aby ste moh­li ob­siať polia. 24 Pätinu úrody však odo­vzdáte faraónovi a štyri čias­t­ky zo­stanú vám na ob­siatie poľa a na obživu vašu, vašich domác­nos­tí a vašich detí. 25 Oni po­vedali: Ty si nás ud­ržal pri živote. Kiež by sme zís­kali milosť v očiach svoj­ho pána! Budeme faraónovými ot­rok­mi. 26 Jozef vtedy vy­dal nariadenie o egyptskej pôde, ktoré je v platnosti do­dnes: pätina pat­rí faraónovi; jedine pôda kňazov ne­mala pat­riť faraónovi. 27 Iz­raeliti sa usíd­lili v Egypte, v kraji Góšen, zau­jali ho, rozm­nožili sa a veľmi sa roz­rást­li. 28 Jákob žil v Egypte ešte sedem­násť rokov. Všet­kých dní Jákobov­ho života bolo stoštyrid­saťsedem rokov. 29 Keď sa blížili dni Iz­raelovej smr­ti, za­volal si svoj­ho syna Jozefa a po­vedal mu: Ak som zís­kal tvoju priazeň, polož svoju ruku pod moje bed­ro a pre­ukáž mi lás­kavosť a ver­nosť: Ne­pochovaj ma v Egypte. 30 Keď spočiniem ako moji ot­covia, od­nes ma z Egypta a po­chovaj v ich hrob­ke. On po­vedal: Urobím tak, ako hovoríš. 31 Jákob mu po­vedal: Pri­sahaj mi! Keď mu pri­sahal, Iz­rael sa úc­tivo sklonil k záhlaviu svoj­ho lôžka.