Ekumenický › 1. Mojžišova › 32

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Pred stretnutím s Ézavom1 Lában včas­ráno vstal, po­boz­kal svojich vnukov a svoje dcéry, požeh­nal ich a vrátil sa domov. 2 Keď po­tom Jákob po­kračoval v ceste, na ktorú sa vy­bral, stret­li ho Boží an­jeli. 3 Len čo ich zbadal, po­vedal: Toto je Boží tábor. To mies­to na­zval Machanajim. 4 Jákob vy­slal pred sebou po­slov k svojmu bratovi Ézavovi do krajiny Seír, na edóm­ske územie. 5 Pri­kázal im: Tak­to po­viete môj­mu pánovi Ézavovi: Toto ti od­kazuje tvoj sluha Jákob: Môj dočas­ný po­byt u Lábana sa predĺžil až doteraz. 6 Mám voly, os­ly, ov­ce, sluhov a slúžky. Po­sielam po­sols­tvo môj­mu pánovi, aby som zís­kal tvoju priazeň. 7 Po­slovia sa vrátili k Jákobovi a po­vedali mu: Došli sme k tvojmu bratovi Ézavovi, ktorý ti už ide v ústrety so štyris­to mužmi. 8 Jákoba pre­padol veľký strach a úz­kosť. Pre­to svojich ľudí, ako aj ov­ce, dobytok a ťavy roz­delil na dva tábory. 9 Po­vedal: Keď Ézav príde k jednému táboru a porazí ho, druhý tábor zo­stane a za­chráni sa. 10 Jákob po­vedal: Boh môj­ho otca Ab­raháma, Boh môj­ho otca Izáka, Hos­podin, ty si mi sľúbil: Vráť sa do svojej krajiny, do svoj­ho rodis­ka a po­starám sa, aby ti bolo dob­re. 11 Nie som hoden všet­kých prejavov milos­ti a toľkej ver­nos­ti, ktorú si pre­ukázal svoj­mu služob­níkovi. Len s palicou som tu prešiel cez Jor­dán a teraz mám dva tábory. 12 Vy­sloboď ma, prosím, z ruky môj­ho brata, z ruky Ézava, lebo sa bojím, že príde a za­hubí mňa i mat­ky s deťmi. 13 Ty si mi sľúbil: Po­starám sa, aby sa ti dob­re vodilo, a tvoje po­tom­stvo rozm­nožím ako mor­ský piesok, čo sa pre množs­tvo nedá spočítať. 14 Ešte v tú noc tam prenocoval, po­tom od­delil zo stáda dary pre svoj­ho brata Ézava: 15 dve­sto kôz, dvad­sať capov, dve­sto oviec, dvad­sať baranov, 16 trid­sať pri­dájajúcich tiav s ich mláďatami, štyrid­sať kráv, desať býkov, dvad­sať os­líc a desať os­liat. 17 Po čriedach ich odo­vzdal svojim sluhom a po­vedal: Choďte do­predu a ud­ržuj­te od­stup medzi čriedami. 18 Pr­vému roz­kázal: Keď sa stret­neš s mojím bratom Ézavom a spýta sa ťa, čí si a kam ideš a čie je to, čo ženieš, 19 od­povedz: Je to dar tvoj­ho služob­níka Jákoba, ktorý po­siela svoj­mu pánovi Ézavovi, a aj on ide za na­mi. 20 Takéto príkazy dal druhému, tretiemu i všet­kým, čo mali čriedy. Podob­ne po­vedz­te Ézavovi, keď sa s ním stret­nete: 21 Aj on sám, tvoj služob­ník Jákob, ide za na­mi. Po­vedal si: Udob­rím ho darom, ktorý ma pred­chádza, a len po­tom sa mu ukážem. Azda ma prij­me priateľs­ky. 22 Dar ho pred­chádzal, no on zo­stal cez noc v tábore. Jákobov boj23 Jákob ešte za noci vstal, vzal so sebou svoje dve ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a pre­brodil sa cez Jab­bók. 24 Vzal ich a pre­viedol cez po­tok so všet­kým, čo mal. 25 Jákob zo­stal sám a tu s ním ktosi zápasil, kým ne­vyšli zore. 26 Keď videl, že ho ne­premôže, poranil mu bed­rový kĺb. Vtedy sa pri zápase Jákobovi vy­kĺbil bed­rový kĺb. 27 Po­vedal: Pus­ti ma, lebo už vy­chádzajú zore. Jákob od­povedal: Ne­pus­tím ťa, kým ma ne­požeh­náš. 28 Ten sa ho spýtal: Ako sa voláš? Od­povedal: Jákob. 29 Ten po­vedal: Už sa nebudeš volať Jákob, ale Iz­rael, lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si. 30 Jákob sa ho po­tom spýtal: Pre­zraď mi svoje meno. Ten mu od­povedal: Prečo chceš vedieť moje meno? Tam ho požeh­nal. 31 Jákob na­zval to mies­to Peníel, lebo po­vedal: Videl som Boha z tváre do tváre a zo­stal som nažive. 32 Keď zašiel za Penúel, vy­šlo sln­ko a on kríval na bed­rový kĺb. 33 Pre­to Iz­raeliti do­dnes nejedia šľachy bed­rového kĺbu, lebo šľacha Jákobov­ho bed­rového kĺbu bola poranená.