Ekumenický › 1. Mojžišova › 28

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Ženy pre Izákových synov1 Izák si za­volal Jákoba a požeh­nal ho. Pri­kázal mu: Neber si ženu spomedzi Kanaánok. 2 Vy­ber sa do Pad­dan Arama, do domu Betúela, otca tvojej mat­ky, a tam si vy­ber ženu z dcér Lábana, brata tvojej mat­ky. 3 Kiež ťa Boh Všemohúci požeh­ná, urobí plod­ným a rozm­noží, aby si sa stal spoločen­stvom národov. 4 Nech dá Ab­rahámovo požeh­nanie tebe i tvoj­mu po­tom­stvu, aby si sa stal vlast­níkom krajiny, v ktorej si cudzin­com, a ktorú Boh dal Ab­rahámovi. 5 Izák pre­pus­til Jákoba a ten sa odo­bral do Pad­dan Arama k Lábanovi, synovi Aramejčana Betúela, brata Rebeky, Jákobovej a Ézavovej mat­ky. 6 Ézav videl, že Izák Jákoba požeh­nal a po­slal do Pad­dan Arama, aby si od­tiaľ vzal ženu, a že mu pri požeh­naní pri­kázal: Neber si ženu spomedzi Kanaánčaniek. 7 Ézav videl, že Jákob po­slúchol otca i mat­ku a od­išiel do Pad­dan Arama. 8 Keď Ézav po­strehol, že sa jeho ot­covi Izákovi Kanaánčan­ky ne­páčia, 9 od­išiel k Izmaelovi a vzal si k svojim ženám ešte Máchalat, dcéru Ab­rahámov­ho syna Iz­maela, ses­tru Nebajóta. Jákobov sen10 Jákob od­išiel z Beér-Šeby a šiel do Cháranu. 11 Došiel na mies­to, kde prenocoval, lebo sln­ko už za­padalo. Vzal jeden z kameňov, čo tam boli, dal si ho pod hlavu a ľahol si tam. 12 Vo sne videl reb­rík po­stavený na zemi, ktorého vr­chol sa dotýkal neba. Boží an­jeli po ňom vy­stupovali a zo­stupovali. 13 Nad ním stál Hos­podin a hovoril: Ja som Hos­podin, Boh tvoj­ho otca Ab­raháma a Boh Izáka. Zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvoj­mu po­tom­stvu. 14 Tvoj­ho po­tom­stva bude ako prachu zeme. Rozm­nožíš sa na západ i na východ, na sever i na juh. V tebe a v tvojom po­tom­stve budú požeh­nané všet­ky rody zeme. 15 Ja som s tebou a budem ťa chrániť všade, kam pôj­deš, a do­vediem ťa späť do tej­to krajiny. Ne­opus­tím ťa, kým ne­spl­ním, čo som ti sľúbil. 16 Keď sa Jákob pre­budil zo spán­ku, po­vedal: Na­ozaj, Hos­podin je na tom­to mies­te, ja som to ne­vedel. 17 Bál sa a po­vedal: Akú hrôzu vzbudzuje toto mies­to! Nie je to nič iné ako Boží dom, toto je nebes­ká brána. 18 Jákob včas­ráno vstal, vzal kameň, čo mal položený pod hlavou, po­stavil ho ako po­svät­ný stĺp a zvr­chu ho polial olejom. 19 Tomu mies­tu dal meno Bétel. Pôvod­ne sa to mes­to volalo Lúz. 20 Vtedy Jákob sľúbil: Ak bude so mnou Boh, ak ma bude chrániť na ces­te, na ktorú som sa vy­dal, ak mi dá chlieb na jedenie a šaty na ob­lečenie 21 a šťast­ne sa vrátim do domu svoj­ho ot­ca, Hos­podin bude mojím Bohom. 22 Ten­to kameň, ktorý som po­stavil ako po­svät­ný stĺp, bude Božím domom a zo všet­kého, čo mi dáš, budem ti ver­ne od­vádzať desiat­ky.