Ekumenický › 1. Mojžišova › 2

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

1 Tak­to boli do­končené nebesia, zem i všet­ky ich zá­stupy. 2 Sied­meho dňa Boh do­končil svoje dielo, ktoré konal, a sied­my deň si Boh od­počinul od všet­kého, čo utvoril. 3 Boh požeh­nal sied­my deň a po­svätil ho, lebo v ten deň Boh pre­stal vy­konávať celé svoje stvoriteľs­ké dielo, ktoré utvoril. Začiatky ľudstva4 Tak­to sa udialo stvorenie neba a zeme. 5 Keď Hos­podin, Boh utvoril zem i nebo, 6 ešte nebol na zemi nijaký poľný ker a nerá­stla nijaká poľná bylina, lebo Hos­podin Boh nezos­lal na zem dážď a nebolo ani človeka, ktorý by ob­rábal zem. 7 Spod­ná voda však vy­vierala zo zeme a za­vlažovala celý zem­ský po­vrch. Záhrada v Edene8 Vtedy Hos­podin Boh stvár­nil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do noz­dier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou. 9 Hos­podin Boh vy­sadil záh­radu v Edene na východe a po­stavil do nej človeka, ktorého stvár­nil. 10 Hos­podin Boh dal vy­rásť zo zeme stromom všet­kých druhov, na po­hľad lákavým a na jedenie chut­ným. Upro­stred raja dal vy­rásť stromu života a stromu po­znania dob­ra a zla. 11 Z Edenu vy­tekala rieka, aby za­vlažovala záh­radu. Od­tiaľ sa roz­deľovala na štyri hlav­né toky. 12 Meno pr­vého je Píšon; ten ob­teká celú krajinu Chavíla, kde sa vy­skytuje zlato. 13 Zlato tej krajiny je rýdze. Tam sa na­chádza bdeli­ová živica a ónyxový kameň. 14 Meno druhej rieky je Gichón. Tá ob­teká celú krajinu Kúš. 15 Meno tretej rieky je Tig­ris. Tá tečie na východ od Asýrie. Štvr­tou riekou je Euf­rat. 16 Hos­podin Boh vzal človeka a umiest­nil ho v záhrade Eden, aby ju ob­rábal a strážil. 17 Hos­podin Boh pri­kázal človekovi: Môžeš jesť zo všet­kých stromov záh­rady, Stvorenie ženy18 ale nejedz zo stromu po­znania dob­ra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zo­mrieš. 19 Po­tom Hos­podin Boh po­vedal: Nie je dob­ré človekovi byť samému. Urobím mu po­moc, ktorá mu bude rov­nocen­ná. 20 Keď Hos­podin Boh stvár­nil z hliny všet­ku poľnú zver a všet­ko nebes­ké vtác­tvo, pri­viedol ich k človekovi, aby videl, ako ich po­menuje. Ako človek po­menoval každú živú bytosť, tak sa volá. 21 Človek dal mená všet­kému dobyt­ku, všet­kým nebes­kým vtákom a všet­kým poľným zvieratám, ale rov­nocen­nú po­moc nenašiel. 22 Hos­podin Boh do­pus­til na človeka tvr­dý spánok, takže za­spal. Vy­bral mu jed­no z rebier a mies­to uzav­rel mäsom. 23 Z rebra, ktoré vy­bral Hos­podin Boh človekovi, utvoril ženu a pri­viedol ju k nemu. 24 Tu človek zvolal: Toto je konečne kosť z mojich kos­tí a telo z môjho tela! Bude sa volať mužena, lebo bola vzatá z muža! 25 Pre­to muž opus­tí svoj­ho otca i mat­ku a prilip­ne k svojej žene a budú jed­no telo. 26 Obaja, človek i jeho žena, boli na­hí, no jeden pred druhým sa nehan­bili.