Ekumenický › Galatským › 2

Galatským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6

Apoštoli uznávajú Pavla1 Ne­skôr, po š­tr­nás­tich rokoch, som sa s Barnabášom opäť vy­dal do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa. 2 Šiel som ta po­hnutý zjavením a tým, čo sú v osobitnej vážnos­ti, som v súkromí pred­ložil evan­jelium, ktoré ohlasujem medzi po­han­mi: či nebežím alebo či som nebežal nadar­mo. 3 No ani môj­ho spoločníka Títa, hoci bol Grék, nenútili dať sa ob­rezať, 4 a to práve pre falošných bratov, vo­trel­cov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zo­tročili. 5 Ani na chvíľu sme im ne­us­túpili a ne­pod­riadili sme sa, aby sa vám za­chovala prav­da evan­jelia. 6 Tí však, ktorých po­kladajú za niečo — akí boli kedysi, to ma nezau­jíma, Boh pred­sa ni­komu nenadŕža — tí teda, ktorých po­kladajú za niečo, mi nič ďalšie ne­uložili. 7 Ba na­opak, keď videli, že mi je zverené evan­jelium pre ne­ob­rezaných, tak ako Pet­rovi pre ob­rezaných — 8 veď ten, ktorý dával Pet­rovi silu na apoštol­skú prácu medzi ob­rezanými, dával silu aj mne medzi po­han­mi —, 9 a keď spoz­nali milosť, ktorú som do­stal, Jakub, Kéfas a Ján, po­kladaní za stĺpy, podali mne a Bar­nabášovi pravicu na dôkaz do­hody, že my pôj­deme k pohanom a oni k obrezaným. 10 Len aby sme pamätali na chudob­ných. To som sa aj usiloval robiť. Pavol karhá Petra v Antiochii11 No keď prišiel Kéfas do An­ti­ochie, po­stavil som sa osob­ne proti ne­mu, lebo si za­slúžil po­kar­hanie. 12 Kým totiž ne­prišli nie­ktorí od Jakuba, jedával spolu s pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval a od­deľoval sa, lebo sa bál stúpen­cov ob­riez­ky. 13 A s ním sa pre­tvarovali aj os­tat­ní Židia, takže aj Bar­nabáša za­chvátilo ich po­krytec­tvo. 14 Keď som teda videl, že nej­dú priamo za prav­dou evan­jelia, po­vedal som Kéfasovi pred všet­kými: Ak ty, hoci si Žid, žiješ po­han­sky, nie židov­sky, prečo nútiš po­hanov žiť ako Židia? Viera — spása Židov i pohanov15 My — Židia od narodenia a nie hriešni po­hania — 16 však vieme, že človek nie je ospravedl­nený zo skut­kov podľa zákona, ale iba vierou v Krista Ježiša. Aj my sme uverili v Ježiša Kris­ta, aby sme boli ospravedl­není z viery v Krista, a nie zo skut­kov podľa zákona, lebo zo skut­kov podľa zákona nebude ni­kto ospravedl­nený. 17 Ak hľadáme ospravedl­nenie v Kristovi a sme teda zrej­me aj my hriešnici, je vari Kris­tus služob­níkom hriechu? Vôbec nie! 18 Veď ak znova budujem, čo som zbúral, sám do­kazujem, že som pre­stúpil zákon. 19 Ja som však skr­ze zákon umrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som ukrižovaný. 20 Už nežijem ja, ale žije vo mne Kris­tus. A život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vy­dal seba samého za mňa. 21 Ne­pohŕdam Božou milosťou, lebo ak je spravod­livosť skr­ze zákon, po­tom Kris­tus nadar­mo umrel.