Ekumenický › Ezechiel › 25

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Hrozba Amónčanom1 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podina: 2 Človeče, ob­ráť sa tvárou k Amónčanom, prorokuj proti nim 3 a po­vedz im: Počuj­te slovo Pána, Hos­podina! Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Pre­tože po­smešne hovoríš o mojej svätyni, že je znes­vätená, o pôde Iz­raela, že spu­stla, a o dome Júdovom, že od­išiel do zajatia, 4 vy­dám ťa do vlast­níc­tva ľuďom Východu. Roz­ložia u teba svoje stanové tábory, po­stavia si u teba svoje byd­lis­ká, pojedia tvoje ovocie a vy­pijú ti mlieko. 5 Rab­bu vy­dám za pas­tvinu stádam a síd­la Amónčanov za ležis­ko ov­ciam. Po­tom spoz­náte, že ja som Hos­podin. 6 Veď tak­to vraví Pán, Hos­podin: Pre­tože si rukami tlies­kal a nohami dupotal a zo srd­ca si sa radoval a ú­pl­ne si po­hŕdal pôdou Iz­raela, 7 vy­striem ruku proti tebe, vy­dám ťa na plienenie národom, vy­kynožím ťa spomedzi národov, vy­kynožím ťa z krajín a vy­hubím. Po­tom spoz­náš, že ja som Hos­podin. Hrozba Moábčanom a Edómčanom8 Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Pre­tože Moáb a Seír hovorí: Hľa, dom Júdov je ako os­tat­né národy, 9 ot­vorím ob­ran­ný val Moáb­ska a bude bez miest, bez všet­kých jeho miest, bez oz­doby krajiny od Bét-Ješimótu a Baál-Meónu po Kir­jatajim. 10 Dám to ľuďom Východu aj s Amónčanmi do vlast­níc­tva, aby sa ne­spomínali Amónčania medzi národ­mi. 11 Na Moábčanoch vy­konám súd, a po­tom spoz­najú, že ja som Hos­podin. 12 Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Pre­tože sa Edóm kruto po­mstil domu Júdov­mu, veľmi sa pre­vinil, keď sa po­mstil na nich, 13 tak­to vraví Pán, Hos­podin: Vy­striem ruku proti Edómu a vy­kynožím z neho človeka i dobytok, zmením ho na zrúcaniny od Témanu po Dedán, takže pad­nú mečom. 14 Svoju po­mstu proti Edómu vy­konám pro­stred­níc­tvom svoj­ho ľudu Iz­raela, ktorý naloží s Edómom podľa svoj­ho hnevu a svojej prch­kos­ti. Vtedy spoz­najú moju po­mstu — znie výrok Pána, Hos­podina. Hrozba Filištíncom15 Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Pre­tože Filištín­ci konali z pomsty a kruto sa po­mstili s opovrhnutím v srdci, s odvekým ne­priateľs­tvom, 16 tak­to vraví Pán, Hos­podin: Vy­striem ruku proti Filištín­com, vy­kynožím Kréťanov a zničím ostatok obyvateľov mor­ského po­brežia. 17 Vy­konám na nich veľké skut­ky po­msty s trestami z prchkosti. Vtedy spoz­najú, že ja som Hos­podin, keď uvalím na nich svoju po­mstu.