Ekumenický › Ezechiel › 18

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Osobná zodpovednosť za hriechy1 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podina: 2 Ako to, že na pôde Iz­raela po­užívate takéto prís­lovie: Ot­covia jed­li tr­p­ké hroz­no, ale synom stŕp­li zuby? 3 Ako žijem — znie výrok Pána, Hos­podina — nebudete mať ani po­užívať takéto prís­lovie v Izraeli! 4 Mne pat­ria všet­ky osoby — tak osoby ot­cov ako osoby synov — mne pat­ria! Osoba, ktorá hreší, zo­mrie! 5 Ak je nie­kto spravod­livý a uskutočňuje právo a spravod­livosť, 6 nejedáva na vr­choch, oči ned­víha k modlám domu Iz­raela ani ne­poškv­rňuje ženu svoj­ho blížneho, ani sa ne­prib­líži k žene, keď je nečis­tá, 7 ak ni­koho ne­ut­láča a vracia dlžníkovi jeho záloh, nedopúšťa sa lúpeže, svoj chlieb dáva hlad­nému a na­hého za­odieva rúchom, 8 ak ne­požičiava na úžeru a neberie úrok, od bez­právia odťahuje svoju ruku a spravod­livo roz­sudzuje medzi ľuďmi, 9 ak sa správa podľa mojich ustanovení a za­chováva moje nariadenia a úp­rim­ne ich pl­ní, je spravod­livý a určite bude žiť — znie výrok Pána, Hos­podina. 10 No ak splodí syna násil­níka, ktorý prelieva krv a do­púšťa sa nie­ktorého z týchto hriechov, 11 hoci otec tieto veci nekoná, ale on jedáva na vr­choch, ženu blížneho poškv­rňuje, 12 bied­neho a chudob­ného utláča, do­púšťa sa lúpeže, ne­vracia záloh a k modlám dvíha svoje oči, pácha ohav­nosť, 13 dáva na úžeru a berie úrok — ostane ten nažive? Nebude žiť! Spáchal všet­ky tieto ohav­nos­ti. Určite zo­mrie a jeho krv bude na ňom. 14 Ak splodí syna, ktorý uvidí všet­ky hriechy svoj­ho ot­ca, ktoré popáchal, ale sa bojí a nekoná podob­ne, 15 teda na vr­choch nejedáva, svoj zrak ned­víha k modlám domu Iz­raela, ženu blížneho ne­poškv­rňuje 16 ani ni­koho ne­ut­láča, ani nezad­ržuje záloh, ani sa nedopúšťa lúpeže, zo svoj­ho chleba udeľuje hlad­nému a na­hého za­odieva rúchom, 17 od bez­právia odťahuje svoju ruku, neberie úžeru ani úrok, moje nariadenia pl­ní, chodí podľa mojich ustanovení, ten nezom­rie za vinu svoj­ho ot­ca. Určite bude žiť. 18 Jeho otec, ktorý sa do­púšťal ú­tlaku, do­púšťal sa lúpeže na bratovi a upro­stred svoj­ho ľudu robil, čo nebolo dob­ré; ten, hľa, zo­mrie za svoju vinu. 19 Na­mietali ste: Prečo nenesie syn zod­poved­nosť za vinu svoj­ho ot­ca? Syn pred­sa uskutočňoval právo a spravod­livosť, za­chovával všet­ky moje ustanovenia, a keďže ich uskutočňoval, určite bude žiť! 20 Osoba, ktorá hreší, zo­mrie! Syn ne­ponesie zod­poved­nosť za vinu svoj­ho otca ani otec ne­ponesie zod­poved­nosť za vinu syna. Spravod­livosť spravod­livého bude na jed­nom a vina bez­božného bude na druhom. 21 Ak sa bez­božný od­vráti od akéhokoľvek svoj­ho hriechu, ktorý páchal, a bude za­chovávať všet­ky moje ustanovenia, uskutočňovať právo a spravod­livosť, určite bude žiť. Nezom­rie! 22 Nijaké prie­stup­ky, ktorých sa do­pus­til, sa mu nebudú pri­pomínať. Bude žiť pre svoju spravod­livosť, ktorú konal. 23 Či azda môžem mať záľubu v smrti bez­božného — znie výrok Pána, Hos­podina — a nie v tom, aby sa od­vrátil od svojej ces­ty a os­tal nažive? 24 Ak sa spravod­livý od­vráti od svojej spravod­livos­ti, ak spácha ne­právosť podob­nú ohav­nos­tiam, ktoré páchal bez­božný, ak to robí, môže žiť? Nijaká jeho spravod­livosť, ktorú vy­konal, sa nebude pri­pomínať pre jeho ne­ver­nosť, ktorej sa do­pus­til, ale zo­mrie pre svoj hriech, ktorý spáchal. 25 Avšak na­mietate: Pánova ces­ta nie je správ­na! Počúvaj­te, dom Iz­raela! Nie sú správ­ne moje ces­ty? Nie sú ne­správ­ne vaše ces­ty? 26 Ak sa spravod­livý od­vráti od svojej spravod­livos­ti a pácha ne­právosť a pre­to zo­mrie, zo­mrie pre svoju ne­právosť, ktorej sa do­pus­til. 27 Ak sa bez­božný od­vráti od svojej bez­božnos­ti, ktorú páchal, a bude uskutočňovať právo a spravod­livosť, ten si za­chová dušu pre život. 28 Keď uvidí a od­vráti sa od všet­kých svojich prie­stup­kov, ktorých sa do­púšťal, určite bude žiť, nezom­rie. 29 Dom Iz­raela však na­mieta: Pánova ces­ta nie je správ­na. Nie sú správ­ne moje ces­ty, dom Iz­raela? Nie sú ne­správ­ne vaše ces­ty? 30 Pre­to, dom Iz­raela, každého z vás budem súdiť podľa vašich ciest — znie výrok Pána, Hos­podina. Ob­ráťte sa, od­vráťte sa od všet­kých svojich hriechov, po­tom vás ne­právosť ne­privedie k pádu. 31 Od­hoďte od seba všet­ky svoje hriechy, ktorých ste sa do­púšťali, a utvor­te si nové srd­ce a nového ducha. Veď prečo máte po­mrieť, dom Iz­raela?! 32 Veď ne­mám záľubu v smrti toho, kto musí zo­mrieť — znie výrok Pána, Hos­podina. Ob­ráťte sa a žite!