Ekumenický › Ezdráš › 9

Ezdráš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10

Manželstvá s pohankami1 Keď sa toto vy­konalo, pri­stúpili ku mne pred­stavení so slovami: Iz­rael­ský ľud ani kňazi, ani leviti sa ne­od­delili od národov tých­to krajín, totiž od Kanaánčanov, Chetitov, Periz­zejov, Jebúsejov, Amónčanov, Moábčanov, Egypťanov a Amorejčanov, a konajú podľa ich ohav­nos­tí. 2 Vzali si za ženy z ich dcér pre seba i svojich synov a po­miešali sväté po­tom­stvo s národmi tých krajín. Kniežatá a pred­stavení sa pre­hrešili do­kon­ca pr­ví. 3 Keď som to počul, roz­tr­hol som si rúcho a plášť, tr­hal som si vlasy z hlavy a bradu a sedel som veľmi roz­rušený. 4 Po­schádzali sa ku mne všet­ci, čo sa báli slova Boha Iz­raela pre prie­stupok tých, čo prišli zo zajatia. Ja som však sedel roz­rušený až do večer­nej obety. Ezdrášova modlitba5 Počas večer­nej obety som však skončil kajúci ob­rad, s roztrhnutým rúchom a plášťom som sa hodil na kolená, rozp­re­strel som ruky k Hospodinovi, svoj­mu Bohu, 6 a vravel som: Môj Bože, pýrim sa a han­bím sa po­z­dvih­núť svoju tvár k tebe, môj Bože, lebo naše ne­právos­ti nám prerást­li cez hlavu a naše pre­vinenia siahajú až po nebesia. 7 Od čias našich ot­cov až po dnešný deň sme ťažko hrešili. Pre naše ne­právos­ti sme boli my, naši králi i naši kňazi vy­daní do rúk kráľov cudzích krajín, pod meč, do zajatia, za korisť a na verej­nú han­bu, ako je to aj dnes. 8 Teraz sa Hos­podin, náš Boh, na chvíľočku nad nami zmiloval, aby nám za­choval zvyšky, aby nám do­volil uchytiť sa na svojom po­svät­nom mies­te, aby nám náš Boh rozžiaril oči a dal nám trocha po­ok­riať v našej porobe. 9 Hoci sme boli ot­rok­mi, náš Boh nás ne­opúšťal v našej porobe, ale nám priaz­nivo na­klonil perz­ských kráľov, takže nám umožnili po­ok­riať. Moh­li sme opäť vy­budovať dom nášho Boha a po­staviť ho z rozvalín. Bol našou ochranou v Judsku a v Jeruzaleme. 10 Čo ti však, náš Bože, po tom všet­kom po­vedať? Veď sme opus­tili tvoje pri­kázania, 11 ktoré si nám dal pro­stred­níc­tvom svojich služob­níkov, prorokov, keď si po­vedal: Krajina, do ktorej idete, aby ste ju dedične zau­jali, je zem poškvr­nená nečis­totou národov tých krajín, pre ohav­nosť tých, čo ju od jed­ného kon­ca po druhý na­pl­nili svojou nečis­totou. 12 Nedávaj­te teda svoje dcéry za ich synov, ani neber­te ich dcéry svojim synom! Ni­kdy sa ne­usiluj­te o ich blaho a dob­ro, aby ste boli čoraz moc­nejší, požívali výhody krajiny a poručili ju svojim synom až naveky. 13 Po tom všet­kom, čo nás pri­kvačilo pre naše zlé skut­ky a pre naše veľké pre­vinenie — lebo ty, náš Bože, si nás väčšmi šet­ril, ako si za­slúžili naše ne­právos­ti, a nechal si nám za­chované zvyšky —, 14 ne­slobod­no sa nám vy­krúcať a porušovať tvoje príkazy, ne­smieme sa spríbuz­niť s tými ohav­nými národ­mi. Veď či by si sa neroz­hneval na nás do vy­kynoženia, takže by nik nezos­tal nažive a ne­unikol skaze? 15 Hos­podin, Bože Iz­raela, ty si spravod­livý, takže sme tu dnes ako zvyšok za­chránených. Hľa, my sme pred tebou obťažení takou vinou, že nik pred tebou pre to ne­ob­stojí!