Ekumenický › 2. Mojžišova › 33

2. Mojžišova

Exodus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40

Sláva Hospodinovej prítomnosti1 Hos­podin po­vedal Mojžišovi: Odíď od­tiaľto aj s ľudom, ktorý si vy­viedol z Egypta, do krajiny, ktorú som pod prísahou sľúbil Ab­rahámovi, Izákovi a Jákobovi, keď som po­vedal: Dám ju tvoj­mu po­tom­stvu. 2 Pošlem pred tebou an­jela a vy­ženiem Kanaánčanov, Amorejčanov, Chetitov, Periz­zejov, Chiv­vijov a Jebúsejov. 3 Prídeš do krajiny oplývajúcej mliekom a medom. Ja však ne­pôj­dem s vami, lebo ste tvrdo­šij­ný ľud. Inak by som vás musel ces­tou vy­hubiť. 4 Keď ľud počul túto zlovest­nú reč, zo­smut­nel a ni­kto si na seba ne­vzal nijakú oz­dobu. 5 Po­tom Hos­podin po­vedal Mojžišovi: Po­vedz Iz­raelitom: Ste tvrdo­šij­ný ľud! Keby som čo len chvíľu šiel s vami, musel by som vás vy­hubiť. Teraz však od­ložte zo seba svoje oz­doby, nech viem, ako s vami naložím. 6 Od vr­chu Horeb už Iz­raeliti nenosili oz­doby. Stan stretávania7 Mojžiš vzal stan a po­stavil si ho mimo tábora, ďalej od tábora a na­zval ho stanom stretávania. Keď nie­kto hľadal Hos­podina, vy­chádzal k stanu stretávania, ktorý bol mimo tábora. 8 Keď Mojžiš vy­chádzal k stanu, všetok ľud vstal, každý sa po­stavil k vchodu svoj­ho stanu a hľadel na Mojžiša, kým ne­vošiel do stanu. 9 Len čo Mojžiš vošiel do stanu, ob­lačný stĺp zo­stúpil, za­stal pri vchode do stanu a Hos­podin sa rozp­rával s Mojžišom. 10 Keď všetok ľud videl, že ob­lačný stĺp stojí pri vchode do stanu, ľud vstával a hl­boko sa klaňal, každý pri vchode do svoj­ho stanu. 11 Hos­podin sa rozp­rával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa nie­kto rozp­ráva so svojím priateľom. Po­tom sa vrátil do tábora. Jeho mladý služob­ník Jozua, Núnov syn, sa však zo stanu ne­vzďaľoval. Zjavenie Božej slávy12 Mojžiš po­vedal Hos­podinovi: Po­zri, ty mi hovoríš: Vy­veď ten­to ľud, ale ne­oz­námil si mi, koho chceš so mnou po­slať, hoci si mi po­vedal: Po­znám ťa po mene, ba aj moju priazeň si si zís­kal. 13 Ak som teda u teba našiel priazeň, daj mi po­znať svoju ces­tu, aby som ťa po­znával a ne­us­tále mal tvoju priazeň. Po­zri, veď ten­to národ je tvoj ľud! 14 On od­povedal: Ja sám pôj­dem s vami a pri­vediem vás k odpočinku. 15 Mojžiš mu od­povedal: Ak ne­pôj­deš s nami, ani nás od­tiaľto ne­vyvádzaj! 16 Ako inak po­znám, že som spolu s tvojím ľudom zís­kal tvoju priazeň, ak nie podľa toho, že pôj­deš s nami? Tým sa budem spolu s tvojím ľudom líšiť od os­tat­ných národov na zemi. 17 Hos­podin po­vedal Mojžišovi: Aj to, o čo si prosil, urobím, lebo si zís­kal moju priazeň a po­znám ťa podľa mena. 18 On však po­vedal: Ukáž mi svoju slávu! 19 Hos­podin mu po­vedal: Ukážem ti všet­ku svoju dob­rotu a vy­slovím pred tebou svoje meno Hos­podin. Zmilujem sa, nad kým sa chcem zmilovať, a zľutujem sa, nad kým sa chcem zľutovať. 20 A ešte mu po­vedal: Mňa ne­môžeš vidieť, lebo mňa ni­kto ne­môže vidieť a zo­stať pri­tom nažive. 21 Hos­podin po­vedal: Tu pri mne je mies­to, vy­stúp na skalu! 22 Keď tadiaľ pôj­de moja sláva, položím ťa do skal­nej trh­liny, a kým prej­dem, za­kryjem ťa svojou dlaňou. 23 Keď od­tiah­nem svoju dlaň, uvidíš ma iba od chrb­ta. Moja tvár sa nedá vidieť.