Ekumenický2. Mojžišova19

2. Mojžišova

Exodus

Príchod k Sinaju1 Pres­ne tri mesiace po od­chode z Egypta prišli Iz­raeliti na Sinaj­skú púšť. 2 Keď od­išli z Refídimu, prišli na Sinaj­skú púšť a utáborili sa na nej. Iz­raeliti si tam na­proti vr­chu po­stavili stany. 3 Mojžiš vy­stúpil k Bohu. Hos­podin ho oslovil z vrchu a po­vedal mu: Toto po­vieš domu Jákoba a oznámiš synom Iz­raela: 4 Sami ste videli, čo som urobil Egypťanom, ako som vás niesol na or­lích kríd­lach a pri­viedol k sebe. 5 Ak teda budete po­zor­ne počúvať môj hlas a budete za­chovávať moju zmluvu, budete mojím osob­ným vlast­níc­tvom medzi všet­kými národ­mi, lebo celá zem je moja. 6 Budete mi kráľov­stvom kňazov, svätým národom. Toto po­vieš Iz­raelitom. 7 Mojžiš šiel, zvolal starších ľudu a pred­niesol im všet­ko, čo mu Hos­podin pri­kázal. 8 Všetok ľud spoločne od­povedal: Spl­níme všet­ko, čo po­vedal Hos­podin. Po­tom Mojžiš pred­niesol Hos­podinovi od­poveď ľudu. 9 Hos­podin po­vedal Mojžišovi: Ja prídem k tebe v hustom ob­laku, aby ľud počul, keď sa budem s tebou rozp­rávať, a mohol aj tebe vždy dôverovať. Mojžiš oznámil Hos­podinovi slová ľudu. 10 Hos­podin po­vedal Mojžišovi: Choď k ľudu a dnes i zaj­tra ich po­sväť a nech si vy­perú odevy. 11 Nech sa pri­pravia na tretí deň, lebo tretí deň zo­stúpi Hos­podin pred očami všet­kého ľudu na vrch Sinaj. 12 Vy­znač ľudu hranicu okolo vr­chu a po­vedz: Ne­opovážte sa vy­stúpiť na vrch alebo pre­kročiť jeho hranicu. Ktokoľvek sa vr­chu dot­kne, pos­tih­ne ho sm­rť. 13 Nijaká ruka sa nedot­kne vin­níka, treba ho ukameňovať alebo pre­bod­núť šípom, či to bude zviera alebo človek, ne­smie zo­stať nažive! Len vtedy, keď za­znie zdĺhavý tón rohu, smú vy­stúpiť na vrch. 14 Mojžiš zo­stúpil z vrchu k ľudu, po­svätil ho a oni si vy­prali rúcha. 15 Po­tom po­vedal ľudu: Na tretí deň buďte pri­pravení! Ne­prib­ližuj­te sa k žene. Božie zjavenie na Sinaji16 Na ús­vite tretieho dňa začalo hr­mieť a blýs­kať sa, vrch za­halil hus­tý ob­lak, znel sil­ný zvuk rohu a všetok ľud v tábore sa chvel strachom. 17 Mojžiš vy­viedol ľud z tábora v ústrety Bohu a zo­stal stáť na úpätí vr­chu. 18 Celý vrch Sinaj bol v dyme, lebo Hos­podin zo­stúpil naň v ohni. Dym z neho vy­stupoval ako z taviacej pece a celý vrch sa prud­ko za­chvieval. 19 Zvuk rohu mohut­nel. Mojžiš hovoril a Boh mu v hrmení od­povedal. 20 Hos­podin totiž zo­stúpil na vrch Sinaj, na jeho vr­chol. Hos­podin za­volal Mojžiša na samý vr­chol a Mojžiš vy­stúpil. 21 Hos­podin po­vedal Mojžišovi: Zo­stúp dolu a varuj ľud, aby sa ni­kto ne­od­vážil prenik­núť k Hospodinovi a ne­pokúšal sa ho uvidieť, lebo by veľa z nich za­hynulo. 22 Aj kňazi, ktorí pri­stupujú k Hospodinovi, musia sa za­svätiť, aby ich Hos­podin nezahubil. 23 Mojžiš po­vedal Hos­podinovi: Ľud ne­môže vy­stúpiť na vrch Sinaj, veď ty sám si nás varoval, keď si pri­kázal: Vy­znač medzu okolo vr­chu a po­sväť ho! 24 Hos­podin mu od­povedal: Teraz zo­stúp, po­tom vy­stúpiš spolu s Áronom. Kňazi a ľud ne­smú prenik­núť a vy­stúpiť k Hospodinovi, aby ich ne­na­padol. 25 Mojžiš zo­stúpil k ľudu a po­vedal mu to.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček