Ekumenický › 2. Mojžišova › 15

2. Mojžišova

Exodus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40

Pieseň o víťazstve1 Vtedy za­spieval Mojžiš a Iz­raeliti Hos­podinovi túto pieseň: Hos­podinovi chcem spievať, lebo sa veľmi pre­slávil; koňa i jeho jazd­ca zmietol do mora. 2 Mojou silou a ochranou je Hos­podin, on sa mi stal spásou. On je môj Boh, velebím ho; Boh môj­ho ot­ca, chcem ho vy­vyšovať. 3 Hos­podin je bojov­ník; jeho meno je Hos­podin. 4 Faraónove bojové vozy aj s vojskom vr­hol do mora, vý­kvet jeho voj­ska za­hynul v Červenom mori. 5 Pra­hl­biny ich po­kryli, ako kameň kles­li do hl­bín. 6 Tvoja pravica, Hos­podin, silou pre­slávená, tvoja pravica, Hos­podin, zničí ne­priateľa. 7 Velebou svojej slávy ničíš svojich od­por­cov. Po­sielaš svoj hnev, čo ich spáli ako slamu. 8 Dychom tvoj­ho hnevu navŕšili sa vody, ako hrádza stáli prúdy, upro­stred mora stuh­li priepast­né hl­biny. 9 Ne­priateľ po­vedal: Roz­beh­nem sa, chytím ich, roz­delím korisť, upokojím si dušu, vy­tasím meč, moja ruka sa ich zmoc­ní. 10 Za­dul si svojím dychom, zalialo ich more, po­topili sa ako olovo v mohutných vodách. 11 Kto spomedzi bohov je taký ako ty, Hos­podin? Kto sa ti vy­rov­ná velebou svätos­ti? Divo­tvor­ca hroz­ný, hoden všet­kej chvály? 12 Vy­strel si pravicu, zem ich po­hl­tila. 13 Milosťou svojou viedol si ten­to ľud, ktorý si vy­kúpil svojou silou a sprevádzal mocou k svojmu svätému príbyt­ku. 14 Počuli to národy, chveli sa; Filištín­cov za­chvátila hrôza. 15 Vtedy sa preľak­li kniežatá Edómu, voj­vod­cov Moábu ov­ládol strach; všet­kých Kanaánčanov zo­vrela úz­kosť. 16 Doľah­la na nich hrôza a strach; mocou tvoj­ho ramena zmĺk­li ako kameň, kým tvoj ľud, Hos­podin, ne­prešiel, kým ne­prešiel ten­to ľud, ktorý si vy­kúpil. 17 Pri­vedieš ich a usíd­liš na vr­chu, ktorý vlast­níš, kde si si, Hos­podin, pri­pravil príbytok, kde si tvoje ruky, Pane, založili svätos­tánok. 18 Hos­podin kraľuje naveky a navždy. 19 Keď totiž faraónove kone s bojovými voz­mi a jazd­cami vošli do mora, Hos­podin ich za­plavil vodou; Iz­raeliti však prešli stredom mora po suchu. 20 Prorokyňa Mir­jam, Áronova ses­tra, vzala do ruky bubon a za ňou šli všet­ky ženy, tan­covali a bub­novali. 21 Mir­jam im pred­spevovala: Spievaj­te Hos­podinovi, lebo sa veľmi pre­slávil! Koňa i jeho jazd­ca zmietol do mora. Ťažkosti na púšti22 Po­tom od­išiel Mojžiš s Izraelitmi od Čer­veného mora. Prišli na púšť Šúr. Tri dni putovali púšťou, ale vodu nenašli. 23 Došli do Máry, no vodu z Máry ne­moh­li piť, lebo bola hor­ká. Pre­to sa volá Mára. 24 Ľud re­ptal proti Mojžišovi: Čo budeme piť? 25 On volal k Hospodinovi a Hos­podin mu ukázal drevo. Keď ho hodil do vody, voda oslad­la. Tam dal Hos­podin ľudu ustanovenie a práv­ne pred­pisy, tam ho skúšal. 26 Po­vedal: Ak budeš na­ozaj po­slúchať hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správ­ne, ak po­slúch­neš jeho príkazy a za­chováš všet­ky jeho ustanovenia, nedopus­tím na teba nijakú chorobu, akú som do­pus­til na Egypťanov, lebo ja, Hos­podin, som tvoj lekár. 27 Po­tom prišli do Élimu, kde bolo dvanásť vod­ných prameňov a sedem­desiat paliem. Tam pri vodách sa utáborili.