Ekumenický › 2. Mojžišova › 13

2. Mojžišova

Exodus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40

Zasvätenie prvorodených1 Hos­podin po­vedal Mojžišovi: 2 Za­sväť mi všet­ko pr­vorodené, čo u Izraelitov ot­vára mater­ské lono, či z ľudí, alebo z dobytka. Je to moje! 3 Mojžiš po­vedal ľudu: Pamätaj­te na ten­to deň, v ktorý ste vy­šli z Egypta, z domu ot­roc­tva. Hos­podin vás od­tiaľ vy­viedol moc­nou rukou. Pre­to sa ne­smie jesť nič kys­nuté. 4 Od­chádzate dnes, v mesiaci abíb. 5 Keď ťa Hos­podin vo­vedie do krajiny Kanaánčanov, Chetitov, Amorejčanov, Chiv­vijov a Jebúsejov, ktorú sa tvojim ot­com za­viazal prísahou dať tebe — krajinu oplývajúcu mliekom a medom — vtedy budeš v nej v tomto mesiaci konať ten­to ob­rad. 6 Sedem dní budeš jesť nek­vasené chleby a sied­my deň bude sláv­nosť na počesť Hos­podina. 7 Nek­vasené chleby sa budú jesť sedem dní. Nič kvasené sa ne­smie u teba náj­sť. Na celom tvojom území sa ne­smie ob­javiť nič kys­nuté. 8 V ten deň to svoj­mu synovi vy­svet­líš tak­to: To je za to, čo mi pre­ukázal Hos­podin, keď som vy­chádzal z Egypta. 9 Budeš to mať ako znamenie na svojej ruke, ako pamät­ný znak medzi svojimi očami, aby Hos­podinov zákon zo­stal v tvojich ús­tach, lebo Hos­podin ťa moc­nou rukou vy­viedol z Egypta. 10 Toto ustanovenie budeš rok čo rok za­chovávať v určený čas. 11 Keď ťa Hos­podin pri­vedie do krajiny Kanaánčanov, ako to pod prísahou sľúbil tebe a tvojim ot­com, keď ti ju dá, 12 všet­ko, čo ot­vára mater­ské lono, dáš Hos­podinovi, aj pr­vorodeného zo svoj­ho dobyt­ka. Všet­ko, čo budeš mať mužs­kého rodu, bude pat­riť Hos­podinovi. 13 Každého pr­vorodeného osla vy­kúpiš ov­cou. Keby si ho ne­mohol vy­kúpiť, zlomíš mu šiju. Musíš však vy­kúpiť každého pr­vorodeného zo svojich synov. 14 Keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn spýta, čo to znamená, od­povieš mu: Hos­podin nás vy­viedol moc­nou rukou z Egypta, z domu ot­roc­tva. 15 Keď nás faraón tvrdo­hlavo od­mietal pre­pus­tiť, Hos­podin usmr­til všet­ko pr­vorodené v Egypte: od pr­vorodeného z ľudí až po pr­vorodené z dobytka. Pre­to teraz obetujem Hos­podinovi všet­ko mužs­kého rodu, čo ot­vára mater­ské lono, všet­kých pr­vorodených synov vy­kupujem. 16 To bude ako znamenie na tvojej ruke a ako pamät­ný znak medzi očami, lebo Hos­podin nás moc­nou rukou vy­viedol z Egypta. Odchod Izraelitov z Egypta17 Keď faraón pre­pus­til ľud, Boh ho ne­viedol ces­tou, ktorá vedie územím Filištín­cov, hoci bola kratšia. Boh totiž po­vedal: Keby ľud videl voj­nu, mohol by svoj od­chod oľutovať a vrátiť sa do Egyp­ta. 18 Pre­to ho Boh viedol okľukou cez púšť pop­ri Čer­venom mori. Iz­raeliti od­išli z Egypta v usporiadaných zá­stupoch. 19 Mojžiš vzal so sebou Jozefove kos­ti. Ten totiž za­viazal Iz­raelitov prísahou: Boh vás určite navštívi, po­tom od­nes­te od­tiaľto aj moje kos­ti. 20 Keď od­išli zo Suk­kótu, utáborili sa v Etáme, na okraji púšte. 21 Hos­podin ich však pred­chádzal a ukazoval im ces­tu vo dne ob­lačným stĺpom a v noci stĺpom oh­nivým, aby im svietil, takže moh­li putovať dňom i nocou. 22 Ob­lačný stĺp sa ne­vzdialil od ľudu vo dne ani oh­nivý stĺp v noci.